Prvý triumvirát (staroveký Rím)

Dušou triumvirátu bol Gaius Iulius Caesar, ktorý si získal veľkú popularitu medzi ľudovými vrstvami, pretože sa hlásil k politike svojho (nepriameho) príbuzného Gaia Maria. Počas politickej kariéry sa značne zadĺžil a Marcus Licinius Crassus mu finančne pomohol. Preto sa Caesar rozhodol zmieriť Pompeia a Crassa, ktorí sa síce dostali do popredia počas Sullovej diktatúry a v roku 70 pred Kr. zastávali spoločne konzulát, ale inak boli značne rozhádaní.

Gnaeus Pompeius začal svoju politickú kariéru za občianskej vojny medzi Sullom a Mariom, Sullovi pomohol s tromi légiami. Neskôr bol poverený vedením vojny proti Sertoriovi, proti pirátom a v roku 67 aj proti pontskému kráľovi Mithradatovi VI., pričom vo velení nahradil úspešného veliteľa Lucia Licinia Luculla. Keď sa vrátil do Ríma z Východu, dostal síce triumf, ale senát neschválil niektoré jeho kroky na Východe a odmietol jeho vojakom prideliť pôdu.

Marcus Licinius Crassus sa tiež preslávil za Sullovej diktatúry, keď od prenasledovaných občanov skupúval lacno ich majetky a stal sa jedným z najbohatších ľudí v Ríme. V roku 71 potlačil Spartakovo povstanie a v nasledujúcom roku (70 pred Kr.) zastával s Pompeiom konzulát. Osobne sa však neznášali a mali rozdielne záujmy.

Caesarovi sa ich podarilo zmieriť a pred voľbami v roku 60 pred Kr. uzavreli dohodu, podľa ktorej sa mali vzájomne podporovať pri voľbách. Výsledkom dohody bolo to, že Caesar bol na rok 59 pred Kr. zvolený za konzula a mohol presadiť niektoré zákony v záujme svojich kolegov. Po skončení konzulátu si ako prokonzul dal odhlasovať správu Predalpskej Gallie.

Dohodu potvrdili aj tým, že Pompeius si vzal Caesarovu dcéru Iuliu za manželku, ale tá v roku 54 pred Kr. pri pôrode zomrela.

V roku 55 pred Kr. sa malo skončiť Caesarovo prokonzulské impérium. Okrem toho aj Crassus a Pompeius chceli získať moc, preto sa v roku 56 pred Kr. zišli všetci traja muži v malom severoitalskom mestečku Lucca, aby obnovili svoju dohodu. Každého z troch politikov sprevádzali senátori, jazdci a ďalší významní politici, takže schôdzka sa stala manifestáciou moci.

Caesar, Pompeius a Crassus sa dohodli na ďalšej spolupráci a podpore pri získavaní politickej moci. Výsledkom dohody bolo, že Caesarovi sa predĺžilo prokonzulské impérium v Gallii na ďalších päť rokov, Pompeius a Crassus boli opäť spoločne zvolení za konzulov na rok 55 pred Kr. Po skončení funkčného obdobia im bolo takisto udelené prokonzulské impérium, pričom Pompeius si vybral Hispániu a Crassus východné provincie, kde chcel pokračovať vo výbojoch.

V roku 54 pred Kr. zomrela pri pôrode Caesarova dcéra a Pompeiova manželka Iúlia, čím sa oslabili vzťahy medzi obomi mužmi. V roku 53 pred Kr. Crassus zahynul v bitke pri Carrhách v boji proti Partom a triumvirát sa rozpadol, resp. zmenil sa na duumvirát (vládu dvoch mužov).

Pompeius sa zbližoval so senátom a útočil čoraz viac proti Caesarovej moci. Keď malo uplynúť Caesarovo druhé prokonzulské impérium, chcel sa uchádzať o úrad konzula, ale v senáte bol presadený zákon, že tak musí urobiť osobne, čo by znamenalo, že by sa musel vzdať svojich légií v Gallii a stratil by všetok vplyv.

V roku 49 pred Kr. sa Caesar rozhodol prekročiť s vojskom riečku Rubikon na severe Itálie a začal občiansku vojnu proti Pompeiovi a časti senátu. Pompeius ušiel do Grécka, Caesar sa zmocnil Ríma. V nasledujúcom roku Caesar zaútočil proti Pompeiovým stúpencom v Hispánii a napokon aj proti Pompeiovi v Grécku. Pompeius ušiel z bojiska do Malej Ázie a potom do Egypta, kde ho zavraždili. Caesar ho nasledoval do Afriky, pomstil Pompeiovu smrť a stal sa samovládcom v Rímskej ríši.