Lucius Cornelius Sulla

Lucius Cornelius Sulla Felix (cca 138 pred Kr. – 78 pred Kr.), známy ako Sulla, bol rímsky diktátor a šťastný vojvoda. Dvakrát viedol légie na mesto, ktoré mu dalo život, meno a zmysel pre povinnosť.

Lucius Cornelius Sulla

Jeho povahové vlastnosti boli označované z polovice ako líška a z druhej polovice ako lev. O viac než tisícročie neskôr, keď sa Machiavelli vo svojom diele Vladár zmieňoval o ideálnych vlastnostiach vládcu, ako príklad si vybral Sullu s jeho schopnosťami, ktoré nesmú vládcovi chýbať.

Pochádzal z chudobného, no prastarého aristokratického rodu a vyrastal medzi jednoduchou vrstvou komediantov. Spoznal medzi nimi gréckeho chlapca menom Metrobius a do konca života mu bol priateľsky naklonený.

V roku 107 pred Kr. na príkaz svojho vrchného veliteľa Gaia Maria podujal sa lsťou a odvahou zajať numídskeho kráľa Jugurtu, čo znamenalo koniec pridlho sa vlečúcej vojne v severnej Afrike.

V prvej občianskej vojne v Itálii patril medzi najúspešnejších generálov na strane senátu a rímskeho ľudu, pod hradbami Noly mu vojaci uplietli veniec z trávy, coronu obsidionalis.

Po vypuknutí vojny s Mitridatom VI. Pontským a okamžitom skončení občianskej vojny bol ako úradujúci konzul senátom v zmysle ústavy poverený najvyšším velením. Vtedy sa starý a chorý demagóg Gaius Marius pokúsil zmanipulovaním jednoduchého ľudu prevziať velenie. Sulla nevidel inú možnosť ako pochodovať na Rím. Prvýkrát od založenia mesta si generál takýmto spôsobom upevňoval politickú moc.

Potom sa preplavil do Grécka a dobyl Atény, hlavnú baštu nepriateľa po jeho invázii. Brutálne potrestal Grékov za hlúpe sny o zlomení rímskeho jarma barbarským kráľom. Následne so šiestimi légiami, nie viac ako 40 000 mužmi, zvíťazil v dvoch bitkách proti troj resp štvor násobnej presile.

V prvej nechal utiecť 10 000 barbarov, zvyšných 110 000 zmasakroval. Na strane Západu padlo neuveriteľných dvanásť legionárov. V druhej bitke padlo niekoľko stoviek Rimanov, no armáda pontského kráľa zmizla z povrchu zemského a ešte o 200 rokov neskôr z močiarov kde tu vytŕčali časti výzbroje padlých mužov z východu.

Po návrate do Itálie, aby bránil zvrchovanosť republiky, nevidel inú možnosť ako rozpútať druhú občiansku vojnu. Zvíťazil, zmenil zákon o diktátorovi, lebo situácia bola kritická a predpísaných šesť mesiacov bolo príliš málo. Vládol neobmedzene tri roky, potom sa stiahol z verejného života a zomrel v kruhu rodiny a známych vo vlastnej posteli.