Premonštrátsky kláštor (Leles)

V roku 2014 ubehlo presne 800 rokov od prvej písomnej zmienky o kláštore (1214). Kláštor ale môžeme datovať skôr už v rozmedzí rokov 1188 - 1196, vďaka čomu predstavuje najstarší kláštor v Zemplínskom regióne. Miesto založenia nebolo vybraté náhodne, výhodná poloha len urýchlila vývoj konventu ako aj osady. Leles bol styčný bod a miesto kde bola prvoradá duchovnosť ale bolo to aj centrum práva. Premonštráti mali tzv. hodnoverné miesto Locus credibilis (notársky úrad). Vytvárali šľachte a pospolitému ľudu, ale najmä šľachte miesto, kde si mohli overovať úradné listiny.

Leles a jeho kláštor patrí k ďalším dvom kláštorom na území terajšieho Košického arcibiskupstva. Po rozdelení Panónie Maďarmi obec pripadla kráľovskému hradu Zemplín. Z vlastníctva hradu ho vyčlenil kráľ Belo II. a daroval ho Boleslavovi, ktorý sa neskôr stal biskupom vo Vacove.

Listina pápeža Inocenta III. z roku 1199 hovorí o biskupovi Boleslavovi z maďarského Vacova, v súvislosti s ktorým sa spomínajú peniaze určené na výstavbu kláštora. Boleslav dal k prízemnej budove kláštora v roku 1210 vybudovať kostol, ktorý bol zasvätený Svätému Krížu. Posvätil ho jágerský biskup. Spočiatku kláštor patril k Jágerskému biskupstvu až do roku 1348. V roku 1400 začal byť kláštor jurisdikčne podriadený ostrihomskému arcibiskupovi.Táto listina je pretransformovaná do už zachovanej listiny z roku 1214, v ktorej stojí, že vacovský biskup zanechal kláštoru v Lelesi celý svoj osobný majetok. Opátstvo bolo založené s pomocou rehoľníkov, prichádzajúcich priamo zo srdca rádu kláštora vo francúzskom Prémontré.

V roku 1213 tiahol okolo Lelesa na výpravu do Holiča Ondrej II, ktorého sprevádzala manželka Gertrúda Meranská matka Bela, Ondreja, Márie a predovšetkým budúcej svätej Alžbety. Pôvodná stavba i celá obec boli ťažko poškodené počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Románsky kláštor bol poškodený museli postaviť nový gotický kostol. Kostol vznikol v rokoch 1315-1366 spolu s východným krídlom kláštora, v ktorom sa zachovala gotická kaplnka. Od konca 13. storočia sa kláštor stál hodnoverným miestom. Jeho úlohou bolo opatrovať listiny z celého kraja – stredoveké notárstvo, čo trvalo až do roku 1567. Súčasne sa tu žiaci v pisárskych školách učili koncipovať rozličné úradné písomnosti.

V priebehu viacerých stáročí bol kláštor a Kostol sv. Kríža pod vplyvom viacerých šľachtických rodov, čo malo za následok zásah mocných do života kláštora. Objektom túžob sa stal predovšetkým majetok kláštora. Kláštor bol mnohokrát vyrabovaný. Až prepošt Ján Péči, ktorý sľúbil vernosť cisárovi Ferdinandovi, bol poverený opevniť kláštor múrmi, baštami kvôli bezpečnosti.

Leles sa stal typickým zemepánskym mestečkom. V roku 1557 mala obec 12 port, 8 sluhov, 8 chudobných a 3 strážcov v kláštore. V priebehu 14. a 15. storočia objekt prepošstva zrekonštruovali a rozšírili, postupne dobudovávali ďalšie krídla, čo vyvrcholilo v roku 1533 vybudovaním silného opevnenia v súvislosti s blížiacim sa tureckým nebezpečenstvom. Na severnej stane pristavili krídla, umiestnili vstupnú bránu pravdepodobne s padacím mostom. V roku 1623 – 1639 upravili mohutnú vežu, ktorá chránila vstup do areálu.

Najviac bol kláštor zničený v roku 1555 členmi rodiny de Perény, ktorí boli šíriteľmi protestantizmu. V tom čase sa majetok kláštora rozdelil na 3 časti medzi svetských vlastníkov ( Alexander Nagy-Mitali, František Vekei, Peter Panka) až čadský biskup Pavol Segedi získal majetok v roku 1588 späť. V roku 1620 Štefan Telekeši obnovil, kostol a kláštor v Lelesi. V nastavajúcich rokoch už kostol spravovali premonštráti až kým rakúsky cisár Jozef II. v roku 1787 rád nezrušil.

V Lelesi sa vystriedalo veľa prepoštov, administrátorov, ktorí spravovali majetok. K jedným z najvýznamnejších patrí gróf prepošt Karol František Kunitz-Wiessenburg. Prispel k významnému zveľaďovaniu majetku, rozšíreniu hospodárskych budov, odborne usporiadal písomnosti v archíve. Prestaval Kláštor a doplnil ho o druhé poschodie. Kostol dal zrekonštruovať, zaopatril novými oltárami, bohato vystrojil kostolnými rúchami a nádobami. V tomto období prešla výraznou rekonštrukciou aj Kaplnka sv. Michala.

Od roku 1802 bol kláštor pod správou Jasovského opátstva. V tomto roku začal kláštor opäť plniť svoju funkciu a to aj overovacieho miesta, keď cisár František II. obnovil v Uhorsku činnosť premonštrátov. Svoju činnosť museli premonštráti prerušiť v období socializmu až do roku 1989. Od roku 1989 premonštráti vykonávajú svoju duchovnú činnosť až dodnes. V tom čase tu taktiež dožívali svoj život vyslúžili kňazi a rehoľníci. Takto funguje až do roku 1945 - 1950 kedy ho štátna komunistická moc v rámci akcie "K", ktorú pán Jan Chryzostom kardinál Korec nazval barbarská noc, násilne zrušila a nechala tam stredné odborné učilište poľnohospodárske. V tom období sa vzácna kaplnka stala skládkou umelých hnojív a z jednej strany kaplnky boli zhotovené sociálne zariadenia, čo malo za následok ošarpané omietky, zdevastované okolie a premakajúce steny.

Po roku 1989 - 1990 sa kláštor v Lelesi stáva súčasťou kláštora v Jasove. V roku 1994 bol kláštor odovzdaný do správy premonštrátskej rehole. Kaplnku sv. Michala aj s cennými maľbami nechal v 90-tych rokoch zrekonštruovať Jasovský opát Tomáš. Kaplnka bola aj vysvetená.

V súčasnosti prebieha v areáli kláštora archeologický výskum. V interiéri na mieste Rajského dvora sa našlo 29 objektov a 36 hrobov, čo spolu s nálezmi z roku 2013 tvorí 54 hrobov, väčšina z nich pochádza z 11. storočia. Medzi ďalšie nálezy patrí bloková stavba staršieho kláštora z tehál plevoviek (12. – 13. storočie).

Rajská záhrada je tzv. krížová chodba, ide o miesto, kde je v strede umiestnená voda symbolizujúca krst, prameň života, nový život a okolo v obdĺžniku, resp. vo štvorici sa pohybovali rehoľníci, ktorí v kláštore žili a modlili sa.