Protobulhari

Protobulhari (iné názvy: Prabulhari[1], Starobulhari, Bulhari) boli polonomádske turkické alebo turkotatárske[2] (alebo podľa niektorých bulharských autorov iránske[3][4][5]) kmene, ktoré sa v stredoveku po asimilácii miestnymi Slovanmi stali základom dnešných Bulharov.

Mount Imeon

Pochádzali zo Strednej Ázie, kde od 2. storočia obývali stepi severne od Kaukazu a roviny pri rieke Itil, ktorá dnes podľa nich nesie meno Volga.

V čase sťahovania národov - v roku 375 a časť aj v 5. storočí - sa v rámci presunu hunského konglomerátu dostali k severnému pobrežiu Čierneho mora a časť prenikla aj do Panónie, kde si zrejme zachovala svojráz ešte aj neskôr v čase Avarov.

Čiernomorskí Protobulhari v 5.- 6. storočí uskutočňovali nájazdy na provincie Byzantskej ríše na Balkáne a Byzantská ríša ich často nasadzovala vo svojom vojsku. V roku 558, kedy prišli do Čiernomoria Avari, sa Prabulhari podriadili avarskému kaganovi. Po odchode Avarov sa stali súčasťou ríše západných Turkov.[1]

V 7. storočí (asi 635) sa Kubratovi, náčelníkovi prabulharského kmeňa Onogundurov, podarilo zbaviť sa tureckej nadvlády a za pomoci Byzantskej ríše vytvoril štát, úniu kmeňov, ktorá sa nazýva Staré Veľké Bulharsko.

Po Kubratovej smrti sa Staré Veľké Bulharsko rozpadlo, časť Prabulharov dobyli Chazari, časť utiekla do oblasti Volgy a Kamy (neskôr vytvorili tzv. Povolžské Bulharsko), časť zrejme odišla do Panónie a do Grécka, a najväčšia a najsilnejšia časť niekedy pred rokom 680 prekročila Dunaj a usadila sa v Dolnej Mýzii (v dnešnom Bulharsku). Títo spojili s miestnym slovanským obyvateľstvom (Sedem slovanských kmeňov) a v roku 681 tu založili Dunajské Bulharsko. V priebehu 200 rokov boli Slovanmi, ktorí sem prišli asi v 6. storočí, asimilovaní.[1] Dnešný bulharský národ je slovanský národ s asimilovanými Protobulharmi a tráckym substrátom.[6]