Povodie Kysuce

Povodie Kysuce je na území Slovenska takmer totožné s územím regiónu Kysuce, odvodňuje celé územie okresu Čadca aj okresu Kysucké Nové Mesto, okrem nich aj malú, severovýchodnú časť okresu Žilina. Povodie Kysuce tiež zasahuje na územie Česka, kde odvádza vody z malého územia v juhovýchodnej časti okresu Frýdek Místek (obce Mosty u Jablunkova a Hrčava); a na územie Poľska, kde odvodňuje časť územia na juhu gminy Istebna (obce Koniaków, Istebna a Javorzynka).

Z hľadiska geomorfologických celkov zasahuje povodie do Javorníkov (severné a východné svahy pohoria), Turzovskej vrchoviny (celé pohorie), Moravsko-sliezskych Beskýd (celé), Jablunkovského medzihoria (celé), Kysuckých Beskýd (celé pohorie), Kysuckej vrchoviny (prevažná väčšina územia okrem okrajových oblastí na východe a juhu), Oravských Beskýd (najzápadnejší cíp) a Žilinskej kotliny (nepatrné územie v severnej časti mesta Žilina).

Povodie má nepravidelný vejárovitý tvar s oblúkom otvoreným na sever a zužujúcim sa na juh k miestu, kde sa Kysuca vlieva do Váhu.

Rozvodnica vedie od vtoku Kysuce do Váhu v Žilinskej kotline na severozápad cez Považský Chlmec na vrch Hora (626,4 m n. m.) v Javorníkoch. Odtiaľ pokračuje na sever cez Závršie (608,8 m n. m.), Starú lúku (716,4 m n. m.), Kazícku Kýčeru (910,4 m n. m.) na Capovú (869 m n. m.), odtiaľ pokračuje na západ k osade Skalka, oblúkom vypnutým na sever prechádza cez kótu 834 m severne od osady Kamenité, ďalej na juh k vrchu Čupec, znovu na západ do sedla Kraviarska, potom na vrch Solisko (761 m n. m.) a cez osadu Semeteš na vrch Galkovo (850,8 m n. m.). Odtiaľ sa stáča juhozápadným smerom, vedie cez osady Vrchrieka a Ovsenovci, kde sa oblúkom stáča do sedla Javorník (818,0 m n. m.), znovu na západ cez vrchy Čerenka (947 m n. m.) a Čemerka (1 052,3 m n. m.) na Hričovec (1 059,8 m n. m.).

Z Hričovca pokračuje na sever do sedla pod Lemešnou, odkiaľ kopíruje štátnu hranicu s Českom: vedie cez Oselnú (928 m n. m.), Makovský priesmyk (801,0 m n. m.), Beskydek (953,1 m n. m.) do sedla Bumbálka (870 m n. m.), tu sa stáča na východ cez vrch Korytovo (881,6 m n. m.), odtiaľ severovýchodným smerom cez Polianky (881,0 m n. m.), Bobek (871 m n. m.), Konečnú (865,3 m n. m.) na Čudácku (827,6 m n. m.), tu sa stáča na sever a pokračuje na vrch Súľov (942,8 m n. m.). Ďalej smeruje východným smerom na Malý Polom (1 060 m n. m.), Burkov vrch (1 031,7 m n. m.) a Veľký Polom (1 067,3 m n. m.), kde rozvodnica opúšťa líniu štátnej hranice a vchádza na územie Česka (južne od obce Dolní Lomná).

Z Veľkého Polomu vedie cez Skálu (931,7 m n. m.) do Jablunkovského priesmyku (553 m n. m.), odtiaľ cez Girovú (839,9 m n. m.) na česko-poľskú štátnu hranicu a následne vchádza na územie Poľska.

Na území Poľska vedie cez obec Javorzynka, odtiaľ severovýchodným smerom do osady Cyrhla, znovu východným smerom do obce Koniaków, kde sa stáča na juh a vedie na vrch Kikula (844,9 m n. m.) západne od osady Myto (časť obce Zwardoń), odkiaľ opätovne kopíruje štátnu hranicu, tentoraz s Poľskom.

Pokračuje cez sedlo Príslop (714 m n. m.), Vreščovské sedlo (750 m n. m.), Kykulu, Úplaz (1 042,7 m n. m.), Veľkú Raču (1 236,1 m n. m.) na Orol (1 119,7 m n. m.). Tu sa stáča východným smerom, vedie cez Bugaj (1 140,5 m n. m.), Rycierovu horu (1 225,5 m n. m.) na Bukovinu (1 049 m n. m., pomedzie Poľska, Kysúc a Oravy), stáča sa na juh a ďalej už prebieha na území Slovenska. Cez Mrvovú Kykulu (1 040,2 m n. m.), Krčmárovú (917 m n. m.), západným okrajom osád Jasenovská a Flajšová (súčasť obce Oravská Lesná) a vrch Beskyd (994,2 m n. m.) sa dostane na Javorinku (1 210,3 m n. m.), kde sa stáča na západ.

Ďalej postupne prechádza cez Okrúhlicu (1 076,4 m n. m.), horským chrbtom Vojenné, popri osade Káčerovci, vrch Mravečník (992,5 m n. m.), sedlo Lutiška (678 m n. m.), vrch Zlieň (765 m n. m.), kde sa stáča na juhozápad a pokračuje cez Jalovec (736 m n. m.) a Požehu (799,3 m n. m.) do sedla Žiarce. Napokon sa definitívne stáča západným smerom, oblúkom zo severu a západu obchádza obec Kotrčiná Lúčka, cez Kučerovku (744,1 m n. m.) a Straník (768,9 m n. m.) vchádza na územie mesta Žilina a cez Dubeň (613 m n. m.) vchádza do údolia Váhu. Prechádza ešte cez Budatín a vracia sa do ústia Kysuce.

Rieka Kysuca tečie od prameňa viac-menej východným smerom k sútoku s Čierňankou, odtiaľ k sútoku s Oščadnicou na krátkom úseku na juhovýchod, potom už k ústiu smerom na juh. Na hornom toku priberá prevažne kratšie prítoky, vynikajú ľavostranné pritekajúce z Turzovskej vrchoviny (Kelčov, Predmieranka, Olešnianka, Trstená), pravostranné prítoky prameniace v Javorníkoch sú na tomto úseku podstatne kratšie (Makovský potok, Dlžiansky potok, vyniká iba Raková). Na strednom toku priberá svoje najvýznamnejšie prítoky – Čierňanku, Oščadnicu a najdlhší prítok, Bystricu – všetky z ľavej strany, pravostranné prítoky sú na tomto úseku bezvýznamné (vyniká jedine Rieka). Pod sútokom s Bystricou nie sú prítoky vodnaté, dĺžkou vynikajú Ochodničanka (sprava), Lodnianka, Povinský potok, Vadičovský potok, Snežnica (všetky zľava) a Neslušanka (sprava).

Tok rieky opisuje tvar obráteného písmena „J“, ktorého oblúk smeruje približne na severovýchod. Ako už bolo načrtnuté vyššie, výraznejšie vyvinuté sú ľavostranné prítoky pritekajúce z Turzovskej vrchoviny, Moravsko-sliezskych Beskýd, Jablunkovského medzihoria, Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny. Pravostranné prítoky pramenia jedine v Javorníkoch a sú podstatne kratšie a menej vodnatejšie (výnimkou sú najmä Raková a Neslušanka s Rudinským potokom).

Povodie Kysuce je súčasťou flyšového pásma a najmä na jar je celé územie postihované záplavami.

• Povodie Oravy na východe
• Povodie Varínky na juhovýchode
• vlastné povodie Váhu na juhu
• Povodie Moravy na západe (čiastkové povodie Bečvy): Česko
• Povodie Odry na severozápade (čiastkové povodia riek Ostravice a Olše): Česko
• Povodie Visly na severovýchode (vrátane čiastkového povodia rieky Soła): Poľsko

• Zoznam vodných tokov v povodí Kysuce
• Povodie Váhu