Bugaj
Bugaj (1 140,5 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckých Beskydách. Leží približne 16 km východne od Čadce a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]
Bugaj | |||
vrch | |||
Štáty | |||
---|---|---|---|
Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo | ||
Okresy | Čadca, Powiat żywiecki | ||
Obce | Nová Bystrica, Milówka | ||
Pohorie | Kysucké Beskydy, Beskid Żywiecki | ||
Podcelok | Rača | ||
Povodia | Kysuca, Sola | ||
Nadmorská výška | 1 140,5 m n. m. | ||
Súradnice | 49°23′46″S 19°00′54″V | ||
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | po | ||
| |||
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Bugaj (Beskid Żywiecki) | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Vedie ním taktiež hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Nová Bystrica[4] a Milówka. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, južná časť je odvodňovaná prítokmi Bystrice, severná časť odvádza vodu rieke Sola. Susednými vrchmi sú na západe v hrebeni ležiaci Orol (1 120 m n. m.), na juhu vrch Javorina (1 117 m n. m.) a na východe, opäť v hlavnom hrebeni ležiaca Javorina (1 172 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce.[2]
Opis
Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne západo-východným smerom od Veľkej Rače na Rycierovu horu. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Južným smerom vybieha z vrchu rázsocha Javoriny, hlavná hrebeňovka vrch traverzuje severným úpätím poľským územím. Vrchol leží zhruba 5 km severne od Novej Bystrice. Južnú časť masívu na slovenskom území odvodňujú prítoky Bystrice, severné svahy odvádzajú vodu riečkou Rycerka do rieky Sola.[2]
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a polohe je z čiastočne odlesnených miest vrchu výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä okolité vrchy pohoria, pričom veľkú časť západného horizontu zaberá masív Veľkej Rače. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať okolité pohoria, predovšetkým Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry, Krivánsku Fatru, Kysuckú vrchovinu i Sliezske Beskydy.[5]
Prístup
Vrchol traverzuje hlavná hrebeňovka, preto je potrebné odbočiť z chodníka.
- po
značke: - zo západného smeru z Veľkej Rače cez vrch Orol
- z východu po hraničnom hrebeni z Rycierovej hory cez Javorinu
- po
značke z Novej Bystrice cez vrch Orol[2]
Referencie
- Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.