Orol (vrch v Kysuckých Beskydách)

Orol (poľ. Orzel, 1 119,7 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckých Beskydách. Leží približne 12 km východne od Čadce a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[2]

Orol
vrch
Orol
Štáty Slovensko,   Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Čadca, Powiat żywiecki
Obce Nová Bystrica, Stará Bystrica, Milówka
Pohorie Kysucké Beskydy,
Beskid Żywiecki
Podcelok Rača
Povodia Kysuca, Sola
Nadmorská výška 1 119,7 m n. m.
Súradnice 49°23′42″S 18°58′44″V
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zo Starej Bystrice
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Orło
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Vedie ním taktiež hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Nová Bystrica, Stará Bystrica[4] a Milówka. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, západná a južná časť je odvodňovaná prítokmi Bystrice, severovýchodná časť odvádza vodu prítokmi rieky Sola. Severozápadne na hrebeni leží Malá Rača (1 152 m n. m.), južným smerom vrch Kýčera (1 005 m n. m.) a východne sa nachádza Bugaj (1 140 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce.[2]

Opis

Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu cez Veľkú a Malú Raču a na vrchole Orla sa stáča východným smerom k vrchu Bugaj. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Juhozápadným smerom vybieha z vrchu mohutná rázsocha Kýčery, končiaca vrchom Dedová. Vrchol leží zhruba 5 km severovýchodne od Starej Bystrice. Západnú časť masívu odvodňuje Klubinský potok, juhovýchodné svahy prítoky Veľkého potoka, ktoré smerujú do Bystrice a následne Kysucou do Váhu. Severovýchodné svahy na poľskom území odvodňuje riečka Racza, ktorá smeruje do rieky Sola.[2]

Výhľady

Vďaka nadmorskej výške a polohe je z čiastočne odlesnených miest vrchu pekný výhľad na široké okolie. Pozorovať je možné najmä okolité vrchy pohoria, vrátane značnej časti hrebeňa. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať mnohé okolité pohoria, pričom jedinečný pohľad je najmä na Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy a Sliezske Beskydy, nezriedka však vidieť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.[5]

Prístup

Vrchol traverzuje hlavná hrebeňovka, preto je potrebné odbočiť z chodníka.

Referencie
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
  2. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-12-25]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.