Polabská černava

Polabská černava je národná prírodná pamiatka[2] v Stredočeskom kraji v katastrálnych územiach Mělnická Vrutice a Jelenice. Ide o unikátnu lokalitu spoločenstiev vápnitých slatín (černav). Predmetom ochrany je černava na podloží sladkovodnej kriedy a vápnitého slatinného ložiska s mokraďovými a lúčnymi spoločenstvami vzácnych mokraďových makrofytov, vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov vrátane ich biotopov. Pre svoj význam bola zaradená do sústavy Európsky významných lokalít Natura 2000.[3]

Polabská černava
národná prírodná pamiatka
Štát Česko
Región Stredočeský kraj
Okres Okres Mělník
Lokalita k. ú. Mělnická Vrutice
a Jelenice
Nadmorská výška 183 – 186 m n. m.
Súradnice 50°20′31″S 14°32′31″V
Rozloha 21,9664 ha
Vznik 26. august 1946[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo školstva a osvety
Správa AOPK ČR Správa CHKO Kokořínsko
Kód AOPK ČR 329
Polabská černava
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Polabská černava
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Európsky významná lokalita
CZ0214013

Lokalita

Polabská černava sa nachádza medzi obcami Mělnická Vrutice a Jelenice, ležiacimi v okrese Mělník. Na východnej strane preteká riečka Pšovka, ktorá významne prispieva k profilu černavy. Po celej severnej dĺžke je pamiatka lemovaná železničnou traťou Mělník-Mladá Boleslav. Nachádza sa v nadmorskej výške 183 – 186 m. Výmera sa pohybuje cez 5,7 ha.[4] Okolo sa nachádzajú veľmi úrodné polia a zmiešané lesy s prevahou listnatých stromov.

História
Mokrade

Polabská černava je jedna z najstarších černav v Česku. Ako národná prírodná pamiatka bola vyhlásená 1. decembra 2011 Ministerstvom životného prostredia. Pred týmto dátumom bola černava spravovaná ako Štátna prírodná rezervácia (od roku 1992 Národná prírodná rezervácia) a to od 30. decembra 1988, kedy ako SPR bola vyhlásená Ministerstvom kultúry ČSR. Do tejto doby bolo územie nazývané Chráneným územím, ktoré vzniklo 26. augusta 1946.[2]

Celá oblasť je pozostatok rozľahlých slatinných lúk zo stredného Polabia, ktoré sa začalo formovať v čase treťohôr. Tento celok slatinných lúk, ktorý patrí do medzinárodne významných Mokradí Liběchovky a Pšovky, bol zahrnutý do európskej siete chránených oblastí Natura 2000. Najväčším zásahom do prostredia bola v roku 1956 stavba vodovodu pre mestá Mělník, Kralupy nad Vltavou a Neratovice. V tej dobe bol zaznamenaný výrazný pokles hladiny podzemnej vody, zníženie hydrostatického tlaku v prameňoch, ktoré sú priamo na území slatinných lúk. Stavba vodovodu zapríčinila vysychanie slatín a stratu niekoľkých kriticky ohrozených rastlín.[4]

Prírodné pomery

Hydrológia

Celé územie prírodnej pamiatky je presýtené predovšetkým stálou podzemnou vodou a povrchovou vodou, ktorá počas roka kolíše. Podzemná aj povrchová voda je prirodzene sa vyskytujúca zásobáreň vody obohatená o minerály a živiny. Pretože povrch Polabskej černavy je rovinného typu, voda sa tu ľahko zadržiava a rýchlo neodteká. Celé slatinné lúky sú z malej časti zásobené zrážkovou vodou, ale väčší podiel na zásobovanie vodou majú vyvierajúce podzemné pramene a pretekajúca riečka Pšovka. Z dôvodu prevahy zásobenia podzemnými prameňmi má pôda v danej lokalite neutrálne pH. Zatopené a nasýtené územné celky sú v suchom období zásobené vodou z Pšovky.

Novo vyhĺbená tôňa

Geológia

Územie pamiatky, ležiace medzi Turbovickým chrbtom a Polomenými horami, je súčasťou mělnického prelomu, na ktorom sa nachádzajú prírodné výlevy kriedových vôd. Podkladom tejto rovinnej oblasti sú pieskovce s obsahom vápnika a kriedové sliene, na ktoré nasadajú sedimenty. Nachádzajú sa tu kvartérne sedimenty ako sú napríklad piesky labskej terasy, vodné usadeniny, viate piesky a naplaveniny Pšovky. Hĺbka týchto sedimentov dosahuje až 9,2 m.[4] Celý profil slatín a jeho okolie je veľmi zvodnené, a to predovšetkým pretože priamo na území pamiatky vyvierajú pramene vôd, ktoré zavodňujú celú černavu. Pôda obsahuje vysoký podiel vápenatých iónov a minerálnych častíc,[5] pH pôdy sa pohybuje okolo 6,7 – 7,1, jej farba je rôznorodá podľa obsahu živín, minerálov a procesov v nej prebiehajúcich. Jej sfarbenie sa prejavuje od čiernej, cez hnedú, žltú až po svetlo šedú. Pôda slatinnej organozeme je piesočnatá, sypká, miestami prevzdušnená a obsahuje schránky mŕtvych mäkkýšov.

Flóra

Pamiatka je pokrytá bezkolencovými a slatinným lúkami, krovinami a zmiešaným lesom. Rastie tu mnoho druhov rastlín od kriticky ohrozených až po bežne sa vyskytujúce. Jeden z dôvodov ochrany tejto pamiatky je fakt, že sa na území nachádza niekoľko druhov rastlín, ktoré sú zaradené do medzinárodného dohovoru CITES a tiež druhy, ktoré sú zákonom chránené.

Slatinné lúky
Bezkolencové a slatinné lúky

Kriticky ohrozené rastliny

Predtým tu rástla tučnica česká (Pinguicula bohemica), jeden z českých endemitov, ale vplyvom poľnohospodárstva, ľudskej činnosti a úbytkom podzemnej vody, ktorú rastlina vyhľadáva, sa tu už niekoľko rokov nevyskytuje.[4] Polabská černava je jedným z mála miest v Česku, kde rastie šašina černastá (Schoeus nigricans). Ďalej tu rastú kosatka kalíškatá (Tofieldia calyculata), smlz pestrý (Calamagrostis varia), hľuzovec Loeselov (Liparis loeselii), ktoré patria medzi kriticky ohrozené rastliny krajiny a tiež do dohovoru CITES[4]

Silne ohrozené rastliny

Medzi silne ohrozené druhy patria: škripinka stlačená (Blysmus compressus) vyhľadáva vlhké až podmočené miesta, ktoré sú typické pre slatinné lúky,[6] ostrica šupinatoplodá (Carex lepidocarpa), ostrica Hostova (Carex hostiana), vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata) vyhľadáva slnečné a vlhké miesta na vápencovitom podloží, patrí medzi silne ohrozené rastliny českej kveteny a preto je chránený zákonom a je zahrnutý do medzinárodného dohovoru CITES,[7] tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris) jedná sa o jednu z mäsožravých rastlín rastúcich v Česku, vyžaduje si stále podmočené miesta, tento druh tučnice nie je konkurenčne silný a býva vytláčaný ostatnými druhmi[5] ale rada sa krížila s už sa nevyskytujúcou tučnicou českou, teraz sa v tejto oblasti vyskytujú len hybridní jedinci, ktorí boli skrížení s tučnicou českou a obyčajnou, vstavač vojenský (Orchis militaris) predtým patril v Česku k pomerne hojným druhom vstavačov, teraz je silne ohrozený druhom,[5] kruštík močiarny (Epipactis palustris) je tiež zaradený do ochrany medzinárodného dohovoru CITES,[5] ostrica Davallova (Carex davalliana).

Ohrozené rastliny

Medzi ohrozené druhy najčastejšie sa vyskytujúce na zvodnených pôdach patria: paľadenec prímorský (Tetragonolobus maritimus), vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) patria k ohrozeným druhom českej kveteny a sú zaradené k druhom pod ochranou medzinárodného dohovoru CITES,[5] vstavačovec májový (Dactylorhyza majalis) tiež patrí k ohrozeným druhom a je zaradený k druhom pod ochranou medzinárodného dohovoru CITES.[5]

Tôňka

Rastliny vyžadujúce pozornosť

Medzi druhy vyžadujúce pozornosť, patrí napríklad kosienka farbiarska (Serratula tinctoria).[6]

Bežne sa vyskytujúce rastliny

Medzi bežné rastliny, ktoré nevyžadujú špeciálnu pozornosť môžeme zaradiť: červenohlav riedkokvetý (Orchis laxiflora) je zaradený k druhom chráneným medzinárodným dohovorom CITES,[6] marica pílkatá (Cladium mariscus) viazaná na jamy po vyťaženej slatine, ktoré sú zaplnené vodou (citácia kniha), betonika lekárska (Betonica officinalis), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale), bezkolenec belasý (Molinia caerulea) typický pre bezkolencové lúky, ktoré sa tu vyskytujú, vŕba popolavá (Salix cinerea), šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus), sitina pošvatá (Juncus subnodulosus), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium),[6] bielokvet močiarny (Parnassia palustris),[6] horček horký pravý (Gentianella amarella) výskyt je nestabilný, za priaznivých podmienok sa vyskytuje na tisíc exemplárov,[6] cesnak člnkovitý (Allium carinatum), štrkáč neskorý (Rhinanthus major), smldník rascolistý (Selinum carvifolia).

Fauna

Vlhkomilné slatinné lúky skrývajú rad vzácnych a významných živočíchov. Najčastejšími živočíchy Polabskej černavy sú obojživelníky, vtáky, a i., Na rozdiel od hmyzu, ktorý je v tejto lokalite veľmi chudobne zastúpený.

Mäkkýše

Vďaka stojatým vodám, tôňkam a bažinám, ktoré sa na území hojne vyskytujú, tu môžeme nájsť schránky a ulity mäkkýšov a to predovšetkým ulitníka (Vallonia enniensis) alebo mäkkýša (Bradybaena fruticum).

Hmyz

Táto oblasť je na výskyt hmyzu chudobná, ale aj napriek tomu tu môžeme nájsť vzácny druh motýľa drobníka krvavcového (Stigmella sanguisorbae), ktorého jediný doložený výskyt v Česku je na území Polabskej černavy.[5] Ďalej sa tu hojne vyskytuje očkáň timotejkový (Melanargia Galathea) a hmyz z čeľade Tipulidae.

Obojživelníky
Skokan rapotavý

Pre väčší výskyt a zachovanie obojživelníkov začali byť na vlhkých miestach so stojatou vodou vytvárané umelé tône. Tu môžeme nájsť skokana rapotavého (Rana ridibunda), ktorý patrí medzi kriticky ohrozené druhy, ropuchu bradavičnatú (Bufo bufo), skokana hnedého (Rana temporaria) alebo skokana štíhleho (Rana dalmatínca).[5]

Vtáky

Na území Polabskej černavy trvalo žijú trsteniarik bahenný (Arcocephalus scirpaceus) a trsteniarik spevavý (Arcocephalus palustris), ktorí sú viazaní na porast trstiny, ktorý sa tu hojne vyskytuje. Ďalej tu môžeme nájsť svrčiaka riečneho (Locustella fluviatilis), sliepočku vodnú (Gallinula chloropus) alebo z rodu kačíc kačicu chrapačku (Anas querquedula), ktorá patrí medzi silne ohrozené druhy.[5]

Cicavce

Z hlodavcov sa tu vyskytuje napríklad hryzec vodný (Arvicola terrestris).

Ochrana prírody

Predtým bolo toto územie využívané človekom, ktorý sa staral, aby pôda nebola zavodnená pomocou meliorácií, predovšetkým odvodňovacími kanálmi (stružkami). Tieto kanály boli pravidelne čistené a prehlbované a vďaka tomuto systému v odvodňovacích kanáloch hojne rástli vzácne a kriticky ohrozené rastliny. Kolektívnym hospodárením tento systém vymizol[4] a to malo za následok zarastanie, znovuzavodnenie pôdy, stružky sa začali zanášať a tým rastliny, ktoré tu rástli, začali vymierať. Ďalší z problémov je využívanie prameňov ako zdroj pitnej vody, slatinná pôda je premenená na poľnohospodársku pôdu alebo zastavaná. V posledných rokoch sa ochrana zameriava na kosenie lúk a odvoz biomasy vzniknutej kosením, znovuobnovenie dobrých hydrologických pomerov a vytváranie malých tôniek, ktoré podporujú výskyt obojživelníkov (predovšetkým skokana rapotavého)

Panoráma Polabskej černavy

Literatúra
  • LOŽEK, Vojen, a kol. Chráněná území ČR, zväzok VIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. 904 s. ISBN 80-86064-87-5. Kapitola Polabská černava, s. 305 – 306. (po česky)

Referencie
  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-01]. Dostupné online. (po česky)
  2. VYHLÁŠKA zo dňa 24. októbra 2011 o vyhlásení Národnej prírodnej pamiatky Polabská černava a stanovení jej bližších ochranných podmienok [online]. [Cit. 2016-08-01]. Dostupné online.
  3. Národní přírodní památka Polabská černava+vydavatel=Cittadella.cz [online]. [Cit. 2016-08-01]. Dostupné online. (po česky)
  4. LOŽEK, Vojen, a kol. Chráněná území ČR, zväzok VIII.. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2005. 904 s. ISBN 80-86064-87-5. Kapitola Polabská černava, s. 305 – 306. (po česky)
  5. Polabská černava [online]. obec Velký Borek, [cit. 2016-08-01]. Dostupné online. (po česky)
  6. Polabská černava [online]. přírodovědná společnost botany.cz, [cit. 2016-08-01]. Dostupné online. (po česky)
  7. Národní přírodní rezervace Polabská černava [online]. [Cit. 2016-08-01]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polabská černava na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.