Na oboře

Prírodná pamiatka Na oboře je zložená zo štyroch nesúvislých, oddelených území.Dve z nich sú lúčneho charakteru a dve (územia najbližšie a najvzdialenejšie od Hornej Zimoře) sú viac zarastené listnatými stromami a kríkmi.[3] Jednotlivé územia sú od seba oddelené listnatými lesmi a ďalšími lúčnymi biotopami, prípadne, v širšom krajinnom kontexte tiež plochami využívanými na účely poľnohospodárskej výroby.[3] Lokalita, kde sa v dnešnej dobe nachádza prírodná pamiatka Na oboře a tiež jej priľahlé okolie je možné nájsť a preskúmať v databáze historického vojenského mapovania, z mapových podkladov však nie je príliš zrejmé, ako sa umiestnenia časom vyvíjali.[5] S ​​istotou však možno povedať, že väčšina miernych údolných svahov bola v minulosti často využívaná na účely pastierstva, pozmenená na terasové políčka či vysadená ovocnými stromami pre účel pestovateľský z dôvodu obohatenia pôd splavenou sprašou.[2]

Jedna z chránených trávnatých strání

Z komplexu strání sú tri tvorené sprašovými závejmi.[2] V záveji sa vyskytujú sprašové hliny, ktoré nepravidelne obsahujú cicvár, čo je akumulácia uhličitanu vápenatého rôzneho tvaru [6] a jemné vápnité pseudomycélium.[2] Vápnité pseudomycéliá možno v pôde pozorovať vo forme drobných bielych žiliek, ktoré boli vytvorené vyzrážaním uhličitanu vápenatého v jednotlivých póroch pôdy.[6] Na hlbších sprašiach sa vytvorili úrodné stredoeurópske hnedozeme.[7] Len na jedinej stráni, nachádzajúcej sa pri Hornej Zimoři, vystupujú v skalných kulisách od stredne zrnitých, až po hrubozrnné kremenné pieskovce s prachovitoílovitou základnou hmotou.[2]

Jedna z chránených trávnatých strání

Prírodná pamiatka Na oboře sa nachádza v oblasti minerálno bohatších hornín (sprašové záveje), teda sa tu vyskytujú suché stepné trávniky s dominantnou mrvicou peristou.[3] V týchto trávnikoch rastie množstvo druhov, ktoré sú pre tento typ spoločenstva charakteristické, ako napr. hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), tiež repík lekársky (Agrimonia eupatoria) a oman vŕbolistý (Inula salicina).[2]

Tiež tu možno nájsť množstvo voľne rozmiestnených druhov stromov a kríkov - trnka obyčajná (Prunus spinosa), slivka domáca (Prunus domestica), svíb krvavý (Cornus sanguinea), agát biely (Robinia pseudoacacia), brest hrabolistý (Ulmus minor), hloh (Crataegus), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus cathartica) a ďalšie.[3] Na mozaike vzájomne nesúvislých plôch možno nájsť niektoré osobitne chránené rastliny, patriace do zoznamu ohrozených druhov, ako je zvonček bolonský (Campanula bononiensis), horec krížatý (Gentiana Cruciat), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) alebo veternica lesná (Anemone sylvestris).[2][3][7] Tiež sa v tejto lokalite vyskytujú niektoré zo vzácnych rastlín, napr. záraza žltá (Orobanche lutea).[2] Tento zástupca čeľade zárazovité Orobanchaceae je parazitom na rastlinách z čeľade Fabaceae, majúci niekoľko druhov hostiteľov.[8]

Jedna z chránených trávnatých strání

Táto chránená lokalita je domovom mnohých teplomilných živočíchov. Medzi najvýznamnejších patrí motýľ modráčik Rebelov (Maculinea Rebeli).[2] Ten je svojím vývojom, poťažmo rozšírením úzko viazaný na výskyt vzácneho horca krížatého (Gentiana Cruciat) a je kriticky ohrozený.[3] Najskôr sa jeho húsenice usídlia v pukoch tejto rastliny, kde prebieha ich vývoj. Potom sa premiestnia do zemných mravenísk, kde konzumujú larvy mravcov.[3] Tento motýľ je v Česku veľmi vzácny a prírodná pamiatka Na oboře patrí k niekoľkým málo lokalitám jeho prirodzeného výskytu.[3]

Na tejto lokalite tiež žijú dva druhy vidlochvosta - ovocný, ktorý sa živí listami tu prítomných ružokvetých drevín (slivka, trnka, hloh) a feniklový, ktorý žije na rastlinách z čeľade mrkvovité.[3] Ďalej na tomto mieste možno nájsť na čierno sfarbenú májku (Meloe rugosus), čo je najmenšia májka v Česku a dospelé jedince možno vidieť skoro na jar či v neskorej jeseni.[3] Všetky chrobáky z čeľade májkovité (Meloidae) prekonávajú od vajíčka k dospelosti veľmi zložitý vývoj [9] a preto boli v Česku všetci príslušníci tejto čeľade zaradení medzi ohrozené druhy.[10] [11] Nie je bez zaujímavosti, že májky v prípade ohrozenia vylučujú tekutinu obsahujúcu jedovatý alkaloid kantaridín,[9] ktorý je pre človeka smrteľný už po požití veľmi malej dávky.[12] Z ďalších, tu sa vyskytujúcich živočíchov môžeme menovať krytohlava (Cryptocephalus hypochoeridis), cikádu lužnú (Cicadetta Montana) a tiež bol tu zaznamenaný výskyt populácie užovky hladkej (Coronella austriaca).[2]

Hlavným motívom ochrany tejto prírodnej pamiatky je zachovanie pôvodných strání stepného charakteru a na ne viazaných druhov.[3] Starostlivosť o túto prírodnú pamiatku teda spočíva primárne v pravidelnom kosení lúčneho porastu (na každej ploche, každý rok, vždy iba časť [2]) a občasnému odstráneniu vegetácie až na obnaženú pôdu, pretože množstvo tu žijúcich a rastúcich vzácnych druhov živočíchov a rastlín je viazaných na plochy s pravidelne rozrušovaným porastom.[3] Veľmi vhodným, efektívnym a k prírode ohľaduplným spôsobom uskutočňovania tohto manažmentu by bola extenzívna pastva kôz a oviec, pretože tieto zvieratá svojim pohybom prirodzene rozrušujú zapojenú vegetáciu a tým vytvárajú vhodné stanovištia pre druhy , ktoré sú na tieto plochy špecializované.[3] Avšak sa doteraz nenašiel vhodný partner, ktorý by túto časť manažmentu za daných podmienok realizoval.[3] Tiež je veľmi dôležité, s náležitou pravidelnosťou odstraňovať pokosenú organickú hmotu z týchto lokalít, pretože sa tým zabráni jej hromadeniu a tým nežiaducemu poskytovaniu živín pre náletové dreviny a konkurenčne silnejšie byliny.[3] V neposlednom rade je nutné periodicky redukovať agát biely (Robinia pseudoacacia), keďže je nepôvodnou náletovou drevinou a značne utláča všetok okolitý porast.[3]