Medveď biely

Telo medveďa bieleho je adaptované na nízke teploty, pohyb po snehu, ľade, na otvorenom mori a na lov plutvonožcov, ktorí tvoria väčšinu jeho potravy.[4] Samce môžu byť až dvakrát väčšie ako samice. Dospelé jedince dosahujú váhu od 400 do 680 kg, dĺžku 2,1 až 3,4 m a chvost meria približne 8 až 13 cm. Krk majú dlhší, v porovnaní s inými medveďmi. Povrch tela pokrýva krycia srsť krémovej farby. Chlpy krycej srsti sú duté a priesvitné, takže slnečné teplo preniká k ich korienkom, kde ho pohlcuje čierna koža.[5] Tepelnú izoláciu im zabezpečuje hustá srsť a hrubá tuková vrstva pod kožou.

Žije na Arktíde najmä na severe Kanady. Napriek tomu, že je blízkym príbuzným medveďa hnedého, vyvinul sa na prežitie v úzkej ekologickej nike. Jeho prirodzené prostredie je kombinácia blokov ľadu, okrajov pobreží a otvorenej vody, kde sa nachádzajú tulene tvoriace hlavnú zložku jeho potravy.

Aj keď sa väčšina medveďov bielych narodí na súši, väčšinu života strávia na mori. Prevažnú časť sa nachádzajú na okraji zmrznutého mora. Sú to výborní plavci schopní plávať na otvorenom mori rýchlosťou až 10 km/h. Dokážu preplávať 100 km bez odpočinku.[5] Masívne predné laby slúžia ako pádla a zadné nohy ako kormidlo. Krycie chlpy, ktoré sú duté, majú naplnené vzduchom – ten ich nadnáša vo vode. Pri potápaní majú otvorené oči, ale ak zadržiava dych sa im zatvárajú nozdry. Na jeden dych môže byť pod vodnou hladinou až dve minúty. Kradmo sa dokážu dostať pod svoju potravu, ako sú morské vtáky alebo tulene.

Hlavnou zložkou jeho potravy sú tulene a občas mrože. Niektoré medvede počas leta zachádzajú až 100 km do vnútrozemia, kvôli vtáčím vajíčkam, lumíkom, lišajníkom, machom a zdochlinám sobov karibu a pižmoňov. Korisť loví dvoma spôsobmi a to zakrádaním a vyčkávaním. Pri zakrádaní sa pomaly nenápadne približuje k obeti (biely kožuch ho výborne maskuje) a ak ho tuleň zbadá, medveď sa zastaví na mieste čakajúc kým tuleň od neho odvráti zrak. Na vzdialenosť 15 až 30 metrov začne šprintovať smerom ku koristi rýchlosťou až 55 km/h. Pri vyčkávaní nehybne striehne na ľade pri dýchacom otvore. Čaká kým sa tuleň vynorí, aby sa nadýchol, rýchlo sa ho zmocní, zahryzne sa mu do hlavy a odtiahne ho ďalej od diery, kde ho zožerie.

Obdobie párenia prebieha na morskom ľade a to v apríli a máji. Od novembra do januára vrhá samica do diery v snehu alebo brlohu 1 až 3 mláďatá (obvykle 2). Matka ich kŕmi svojím mliekom počas zimného spánku. Malé medvieďatá prechádzajú na pevnú stravu v 3 mesiacoch. Matka sa o ne stará ešte 2 až 3 roky.

Podľa stupňa ohrozenia IUCN je medveď biely klasifikovaný ako zraniteľný a 8 z 19 populácií v rozpade[6]. Dlhý čas boli medvede biele lovené vo veľkej miere. Ich populácia sa stabilizovala po zavedení kontrol a kvót.

• 
  Medveď biely blízko Kaktovika, North Slope Borough, Aljaška, USA.
• 
  Mláďatá medveďa polárneho.
• 
  Detail hlavy pod vodou.
• 
  Hranie sa dvoch medveďov bielych.
• 
  Medveď biely v Národnom parku Ukkusiksalik v teritóriu Nunavut v Kanade
• 
  Termograf medveďa bieleho.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medveď biely
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Medveď biely

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polar bear na anglickej Wikipédii.

• BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.