Pneumatická električka

Pneumatická električka, poháňaná stlačeným vzduchom zo zásobníkov doplňovaných v plniacich staniciach na trati, jazdila na prelome 19. a 20. storočia. Za vynálezcu električky na stlačený vzduch sa považuje francúzsky inžinier poľského pôvodu Louis Mékarski (v poľštine uvádzaný ako Ludwik Mękarski, žil v rokoch 1843 – 1923), ktorý vyšiel z už skôr využívaného systému akumulačnej parnej lokomotívy. Vzduchový motor fungoval na podobnom princípe ako parný, ale namiesto pary v ňom pôsobil stlačený vzduch. Ten bol v motore ohrievaný koksovým kúrením, ktoré vyrovnávalo schladenie spôsobené expanziou. Nádoby na stlačený vzduch o sile steny až 13,5 mm boli uložené v podvozku, vzduch bol stlačený až na 50 barov.[1]

Pneumatická električka typu Mékarski v roku 1900 pri Východnej stanici v Paríži
Zásobník na stlačený vzduch

Uplatnenie

Skúšobná prevádzka začala v roku 1876,[2] linka v Nantes začala fungovať 12. februára 1879 a Mékarski sa stal riaditeľom tamojšieho električkového podniku. Pneumatické električky boli prevádzkované napríklad v Paríži, na trati od Louvru do miest Saint Cloud, Sèvres a Versailles.[1] Prevádzkovateľom bola spoločnosť Compagnie générale des omnibus (CGO). Hoci prvá elektrifikovaná parížska električková trať bola sprevádzkovaná už v roku 1881, s elektrifikáciou existujúcich tratí sa neponáhľalo, napríklad prevádzka konskej električky bola ukončená až 12. januára 1913.

Systém Mékarski bol použitý na týchto električkových tratiach a systémoch:

Pneumatický pohon našiel uplatnenie aj na mnohých banských dráhach: výhodou oproti spaľovacím pohonom bolo napríklad zníženie rizika výbuchu metánu.[4] Podľa niektorých zmienok bol pneumatický pohon používaný aj na niektorých električkových tratiach v USA.[4] O využitiu tohto pohonu sa uvažovalo aj v projektoch metra v Paríži a v New Yorku, ale k realizácii nedošlo. V dnešnej dobe, v súvislosti s hľadaním alternatívnych pohonov, sa k úvahám o pneumatickom pohonu (ale pre automobily) vracia napríklad kórejská firma PHEV alebo francúzska MDI.[4]

Pozri aj

Referencie
  1. Rudolf Novák: Plynová električka. Časť 2. U Plynárne 500, mesačník Pražské plynárenské as, č. 10/2006, str. 10
  2. L'Année scientifique et industrielle, Louis Figuier, Émile Gautier, Publia par L. Hachette et cie., 1877
  3. Geschichte - Drucklufttram Archív máj 22, 2009 na Wayback Machine, Berner Tramway-Gesellschaft
  4. Silniki pneumatyczne - Historia, wynalazki.yoyo.pl, pôvodné umiestnenie, archiv
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pneumatická tramvaj na českej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy
  • John Prentice: Compressed Air Trams, The Tramway Information Web Site, John R. Prentice Software 1998-2009
  • Geschichte - Drucklufttram, Berner Tramway-Gesellschaft
  • Compressed-Air Propulsion - the Mékarski system: 1876, the Museum of RetroTechnology, The Self Site, 9. 3. 2009
  • Silniki pneumatyczne - Historia, wynalazki.yoyo.pl, pôvodné umiestnenie, archiv
  • Dictionnaire encyclopédique et biographique de l'industrie et des arts industriels: contenant 1, Paris, Librairie des dictionaires, 1886, Eugène-Oscar Lami, on line: "Le faible rendement que l'on tirait des machines à air tenait à l'impossibilia de faire de la détente. Il y avait donc lieu, pour rendre les Moteurs à air comprimé réellement pratiques, de trouver le moyen de faire travailler sans Inconvenient à grande détente . C'est ce Perfectionnement qui a été RESOL de 1872 à 1875 par un ingénieur français, M. Louis Mekarski, dont le Procédé «est le seul artifice qui Përmet d'employer rationnellement de l'air emmagasiné dans des réservoirs à des pressions très fortes. Ce Procédé consiste à faire agir sur les pistons, comme fluide moteur, non pas simplement de l'air comprimé sec et froid, mais un mélange d'air comprimé et de VAPEUR d'eau, dont le CALORIQUE latent sa trouvé, pendant la détente, partiellement utilis p our limiter l'abaissement de température. "
  • Rudolf Novák: Plynová električka. Časť 2. U Plynárne 500, mesačník Pražskej plynárenskej a. S., Č. 10/2006, str. 10
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.