Plynová komora

Nacisti svoju prvú plynovú komoru pripravili pre tajný program T-4. Už táto ich prvá komora pripomínala sprchy a slúžila na likvidáciu asi dvoch desiatok ľudí naraz. Týmto spôsobom štát likvidoval mentálne chorých. Protesty proti programu viedli k jeho oficiálnemu ukončeniu. Aj to mohol byť jeden z dôvodov, prečo mnoho vyhladzovacích táborov budovali nacisti mimo územia Nemecka, jednoduchšie vysvetlenie však je, že veľké koncentračné a vyhladzovacie tábory stavali bližšie miestam, kde žilo väčšie množstvo Židov. Predchodca plynových komôr v likvidačných táboroch boli pojazdné plynové komory umiestnené v nákladných automobiloch. 17. marca 1942 boli v tábore Belzec spustené komory, maskované ako kúpeľne. Týchto šesť komôr dokázalo usmrtiť 15 tisíc ľudí denne. Toto použitie spojené s hromadnou kremáciou mŕtvych tiel krátko po ich usmrtení nadobudlo ohromné rozmery a svojou obludnosťou nemá historický ekvivalent.

Plynová komora v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.

Použitie plynových komôr vyriešilo problém, s ktorým sa nacisti stretli v priebehu roku 1941 na východnom fronte. Ich špeciálne jednotky Einsatzgruppen vraždiace Židov, členov komunistickej strany a ďalšie nepohodlné osoby na okupovaných teritóriách Sovietskeho zväzu, zistili, že masové popravy strelnými zbraňami boli drahé (spotrebovalo sa veľké množstvo munície), časovo náročné a pre vrahov psychologicky vyčerpávajúce. Zavedenie plynových komôr vraždenie uľahčilo. Likvidácia osôb plynom bola menej finančne náročná a hlavne umožnila odstup medzi obeťami popráv a ich vrahmi z jednotiek SS. Esesáci už nemuseli cez cieľniky svojich pušiek a guľometov pozerať na plačúce ženy a deti ani sledovať ako pod ich paľbou zomierajú[1]. Nacisti používali dva typy jedovatého plynu oxid uhoľnatý alebo kyanovodík (Zyklon-B). Priemyselná výroba oxidu uhoľnatého a jeho skladovanie v kovových nádobách za vysokého tlaku síce je finančne náročná a tým pádom aj nevhodná na použitie v plynových komorách, ale tento plyn je možné získať aj z výfukových plynov dieselových motorov. Väčšinou išlo o motory z ukoristených sovietskych tankov. Týmto spôsobom bolo možné v podstate lacno získať natoľko vysokú koncentráciu oxidu uhoľnatého, ktorá mohla zabiť veľké množstvo ľudí v plynovej komore, do ktorej bola vháňaná. Takéto komory sa nachádzali napr. v táboroch Treblinka a Belzec. Princípom otravných účinkov tohto plynu je fakt, že sa viaže na hemoglobín efektívnejšie ako kyslík, osoba vdychujúca tento plyn stratí vedomie a zomrie v dôsledku nedostatku kyslíka pre vnútorné orgány, hlavne mozog.

Kyanovodík rovnako spôsoboval zadusenie, ale nie pomocou viazania na hemoglobín, ale blokovaním absorpcie oxydovaného hemoglobínu tkanivami. Do tela sa látka dostáva jednoduchým vdychovaním. Nacisti na vraždenie používali kyanovodík z insekticídu Zyklon B. Išlo o diatomitové granuly, v ktorých bol kyanovodík nasiaknutý. Kyanovodík prechádza do plynného skupenstva pri 25 °C, čo bola minimálna teplota, ktorú museli v plynových komorách udržiavať. V táboroch Natzweiler-Struthof a Sachsenhausen došlo aj k použitiu chlórnych kyanidov rozpustených vo vode, z ktorých sa potom uvoľňoval kyanovodík. Tento spôsob použitia bol označovaný ako Zyklon A[1].

Osoby, ktoré vdýchli oxid uhoľnatý pred smrťou trpeli v bolestiach. Vzhľadom na to, že smrť pri otrave oxidom uhoľnatým nebola taká rýchla ako pri použití kyanovodíka, bola táto metóda likvidácie považovaná za brutálnejšiu[1].

K roku 2010 bola posledná poprava v plynovej komore v USA vykonaná 3. marca 1999 v Arizone. Plynovú komoru dnes v Spojených štátoch využíva asi 5 štátov, väzeň si tu však môže vybrať z 3 druhov popravy. Je to smrtiaca injekcia, elektrické kreslo, alebo plynová komora.

Podľa dokumentov BBC sú plynové komory používané pri vyhladzovaní nepriateľov komunistického režimu v KĽDR.[2]

1. Greif, G., Gas chambers. in Laqueur, W. (Editor), The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, New Haven, 2001, s. 227 – 241
2. Revealed: the gas chamber horror of North Korea's gulag [online]. . Dostupné online. (anglicky)