Vyhladzovací tábor Bełżec

Vyhladzovací tábor Bełżec bol nacistický vyhladzovací tábor v nacistickým Nemeckom okupovanom Poľsku počas druhej svetovej vojny. Tábor sa nachádzal neďaleko obce Bełżec, v juhovýchodnom Poľsku blízko Lublinu.

Pamätník obetiam tábora Bełżec.

Výstavba tábora sa začala v novembri 1941. V prevádzke bol od 17. marca 1942 do konca novembra až decembra 1942. Kremácie mŕtvych tiel pokračovali až do marca 1943. Prvé transporty prišli do tábora niekoľko dní po jeho sprevádzkovaní. Priviezli 30 000 Židov z Lublinu, 15 000 z Ľvova a 35 000 z okolia Lublinu.[1] Prvým veliteľom tábora bol Christian Wirth. Od augusta 1942 do júna 1943 viedol tábor Gottlieb Hering. Tábor fungoval, podobne ako vyhladzovacie tábory Auschwitz-Birkenau, či Treblinka, ako súčasť operácie Reinhard - najmasovejšej vyvražďovacej akcie v rámci nacistického konečného riešenia židovskej otázky. V roku 1943 Himmler nariadil exhumácie obetí vraždenia v tábore a ich systematickú kremáciu, touto úlohou bol poverený Lorenz Hackenholt.

Bełżec sa tak stal dejiskom masovej popravy, zločinov proti ľudskosti, genocídy a holokaustu. V tábore počas jeho krátkej existencie zahynulo približne 500 000 až 600 000 ľudí, prevažne Židov.[1]