Krížová procesia v Kurskej gubernii

Keď sa v roku 1876 vrátil z trojročného zahraničného pobytu, usadil sa načas v Petrohrade a v rodnom Čugujeve. Tu hľadal nové motívy pre svoje diela. Pri jednej z vychádzok do okolia uvidel krížovú procesiu. Po návrate domov ju zachytil na niekoľkých skicách; vtedy v ňom dozrelo rozhodnutie namaľovať veľký obraz na túto tému.

Aby získal dostatok podnetov na namaľovanie diela rozhodol sa vycestovať do Kurskej gubernie, známej svojimi veľkolepými krížovými procesiami. Tu začal tvoriť súčasne na dvoch obrazoch. Vznikli tak dve varianty na jednu tému. Prvá z nich je Zjavenie ikony, ktorú však neskôr premaľoval. Významnejšia je druhá verzia – Krížová procesia v Kurskej gubernii, pri tvorbe ktorej strávil tri roky.

Námet obrazu je veľmi jednoduchý, dá sa vyrozprávať niekoľkými slovami. Počas veľkého sucha po prašnej zemi rozpálenej dlhými horúčavami putuje nekonečný zástup ľudí. Nesú do kostola zázračnú ikonu, pričom aspoň naoko sa usilujú zachovať všetky obradné zvyklosti takej procesie.

Viac ako samotný námet však zaujme kompozičná stránka diela. Jednoznačnej jej dominuje takmer nekonečné množstvo postáv. Každá z nich je odpozorovaná zo života, presne charakterizovaná a typizovaná. Aj tie najdrobnejšie postavy a hlavy v pozadí, ktoré sú ledva rozoznateľné prachom zvíreným stovkami párov nôh, sú presne videné, i keď naznačené sotva znateľnými ťahmi štetca.

Vpredu kráčajú urastení sedliaci, ktorí, hrdí na svoju úlohu, nesú ohromné tabernákulum. Za nimi idú dve ženy s puzdrom na ikony nasledované skupinou spevákov. Stred obrazu tvoria, trocha v pozadí, traja predstavitelia miestnej honorácie. Tučná a vyparádená žena drží v rukách bohato zdobenú zázračnú ikonu. Jej dôležitý výraz tváre dáva tušiť ako sa cíti povznesená nad ostatnú ľudskú masu. Presne v strede obrazu dôstojne kráča fúzatý a strapatý kňaz s kadidlom v ruke. Komparz obrazu tvorí dav ľudí, ktorý sa pod vplyvom stáročného cirkevného a feudálneho útlaku fanaticky vinie dopredu v nádeji, že im zázračná ikona prinesie úľavu v ich zbedačenom živote.

Zástup je pestrý, ako je mnohoraké Rusko. Divák medzi ľuďmi spoznáva množstvo typov, pováh a ľudských psychológií. V jednej chvíli sa zdá, že to nie je húf ľudskej masy, ale prúd samého života, plný najostrejších protikladov, sociálnej nevraživosti, ktorý neustále pulzuje v nikdy nekončiacom kolobehu času. V množstve ľudí divák na jednej strane vidí sedliacke haleny proti sviatočným drahým šatám, dlhým pochodom znavených vidiečanov proti na koňoch sa nesúcim členom honorácie. Repin akoby chcel jasne charakterizovať triedne a majetkové rozdiely pútnikov. Zároveň z diela jasne badať správanie ľudí a ich vzťah k samotnej procesii – od chladnej ľahostajnosti šľachty až po bigotných mužíkov, reprezentovaných otrhaným, ustaraným hrbáčom vľavo v popredí, ktorý sa pokúša predrať sa na čelo procesie.

Celý obraz je zaliaty slnečným jasom, ktoré s lazúrovým nebom dokresľujú horúcu atmosféru letného dňa.

V obraze Repin zhrnul všetky svoje doterajšie ľudské a umelecké poznatky a právom patrí Krížová procesia medzi jeho najlepšie diela. Repin obrazom dokázal výraznejšie než kdekoľvek inde skĺbiť kompozičnú a obsahovú stránku. Divák má pocit akoby sa sám ocitol v tomto mohutnom životnom dave.

Po dokončení obrazu ho Repin vystavil v roku 1883 na XI. putovnej výstave Zruženia peredvižnikov. To už bol v majetku P. M. Tretiakova, ktorý ho po skončení výstavy umiestnil vo svojej galérii. Týmto dielom nastúpil Repin cestu k vrcholnej sláve.

• Vl. Fiala, Ilja Jefimovič Repin, Orbis, Praha, 1952
• G. J. Sternin, Repin, Pallas, Bratislava, 1976
• Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952