Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky

Podľa zákona č. 90/1995 Zb. v znení neskorších predpisov (Zákon o rokovacom poriadku Poslaneckej snemovne) spadajú do pôsobnosti Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky najmä:[1]

• prerokúvať návrhy zákonov a vyslovovať s nimi súhlas,
• schvaľovať spoločne so Senátom volebný zákon, zákon o zásadách rokovania a styku oboch komôr Parlamentu medzi sebou, ako aj navonok a zákon rokovacom poriadku Senátu,
• uznášať sa na zákone o štátnom rozpočte,
• uznášať sa o návrhu štátneho záverečného účtu,
• schvaľovať zákonné opatrenia Senátu,[pozn 1]
• prerokúvať medzinárodné zmluvy vyžadujúce súhlas Parlamentu a vyslovovať s nimi súhlas,
• uznášať sa spoločne so Senátom na vyhlásení vojnového stavu,
• vyslovovať spoločne so Senátom súhlas s pobytom cudzích vojsk na území Česka,
• vyslovovať spoločne so Senátom súhlas s vyslaním ozbrojených síl mimo územia Česka,
• uznášať sa spoločne so Senátom, že prezident republiky nemôže zo závažných dôvodov vykonávať svoj úrad,
• kontrolovať činnosť vlády, rokovať o dôvere vláde a uznášať sa na vyslovení nedôvery vláde,
• prerokúvať odpovede vlády a jej členov na písomné interpelácie poslancov zaradené na program schôdze Snemovne,
• navrhovať prezidentovi republiky vymenovanie a odvolanie prezidenta a viceprezidenta Najvyššieho kontrolného úradu,
• voliť a odvolávať členov Najvyššieho kontrolného úradu,
• voliť a odvolávať predsedu a podpredsedov Snemovne a stanoviť počet podpredsedov,
• zriaďovať výbory a stanoviť počet ich členov,
• zriaďovať komisie a stanoviť počet ich členov,
• zriaďovať vyšetrovacie komisie a stanoviť počet ich členov,
• potvrdzovať predsedov výborov v ich funkcii po zvolení výborom,
• v prípade nezvolenia predsedu výboru výborom voliť predsedu výboru a navrhovať voľbu nového predsedu,
• vyslovovať súhlas s trestným stíhaním poslanca,
• rozhodovať o odvolaní poslanca proti rozhodnutiu v disciplinárnom konaní a o odvolaní poslanca proti rozhodnutiu predsedu Snemovne o uložení poriadkového opatrenia,
• schvaľovať pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov s príspevkom podľa zákona,
• uznášať sa o vyjadreniach k návrhom aktov a dokumentov Európskej únie,
• schvaľovať na návrh vlády úplatné nadobúdanie aktív Českou konsolidačnou agentúrou v prípade, že úplata za prevody týchto aktív presiahne v jednom kalendárnom roku 1 miliardu Kč.

Snemovňa vykonáva aj ďalšiu pôsobnosť, ak tak stanoví zákon.[1] Medzi také napríklad patrí vyslovovanie súhlasu s podaním ústavnej žaloby na prezidenta republiky za velezradu alebo hrubé porušenie Ústavy alebo inej súčasti ústavného poriadku, ktorú navrhuje Senát.[2]

Voľby do Poslaneckej snemovne sa v zmysle článku 18, odseku 1 Ústavy Českej republiky konajú tajným hlasovaním na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, podľa zásady pomerného zastúpenia. Právo voliť má každý občan Česka, ktorý dosiahol veku 18 rokov. Do Poslaneckej snemovne môže byť zvolený každý občan Česka, ktorý má právo voliť a dosiahol veku 21 rokov.[2]

Voľby sa konajú každé štyri roky v 14 viacmandátových volebných obvodoch, ktoré kopírujú krajskú štruktúru. Počet mandátov v jednotlivých obvodoch (krajoch) nie je vopred známy, určuje sa až po voľbách za pomoci počtu odovzdaných hlasov v jednotlivých obvodoch.

Po spočítaní hlasov sa vyradia kandidujúce subjekty, ktorých celoštátny podiel hlasov neprekročil stanovenú uzatváraciu klauzulu (5 % pre samostatne kandidujúce strany, 10, 15, prípadne 20% pre koalície dvoch, troch, resp. viac strán). Volebné výsledky sa ďalej vyhodnocujú zvlášť po jednotlivých krajoch. Celkový počet rozdeľovaných mandátov (200) sa rozdelí v pomere podľa počtu odovzdaných platných hlasov v jednotlivých krajoch, na to sa podľa počtu hlasov v každom kraji zvlášť rozdelia mandáty medzi jednotlivé strany. K tomu sa používa d'Hondtova metóda: počet hlasov pre každú stranu v danom kraji je postupne delený prirodzenými číslami, pričom všetky výsledné podiely všetkých strán sú zoradené podľa veľkosti do zoznamu. Zo zoznamu je vybraných toľko najvyšších podielov, koľko má byť v kraji rozdelených mandátov. Za každý svoj podiel obsiahnutý v tomto výbere obdrží strana jeden mandát. Jednotlivým kandidátom strany sú mandáty priraďované podľa ich poradia na kandidátkach. Voliči môžu toto poradie ovplyvniť pomocou štyroch preferenčných hlasov, t.j. môžu tzv. prekrúžkovať niektorého z kandidátov na vyššie miesto. Kandidáti, ktorí získali najmenej 5 % preferenčných hlasov, získajú mandát prednostne.

• KOLÁŘ, Petr; VALENTA, Petr. Parlament České republiky - Poslanecká sněmovna. Praha : pre Kanceláriu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky vydal Ivan Král, 2011. (po česky)

1. V čase, keď je Poslanecká snemovňa rozpustená môže Senát v naliehavých situáciách vydávať namiesto zákonov zákonné opatrenia, ktoré môže predkladať len vláda, a ktoré musia byť schválené na prvej schôdzi novozvolenej Poslaneckej snemovne, inak prestávajú byť platné. Zákonné opatrenia nie je možné prijímať vo veciach Ústavy, štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, volebného zákona a niektorých medzinárodných zmlúv.

1. Zákon o jednacím řádu Poslanecké sněmovny [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-07-28]. Dostupné online.
2. Ústava České republiky [online]. www.psp.cz, [cit. 2019-07-28]. Dostupné online.

• Parlament Českej republiky
• Senát Parlamentu Českej republiky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky

• Oficiálna stránka PSP ČR

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky na českej Wikipédii.