Otto Rasch

Narodil sa vo Friedrichsruhe. Počas prvej svetovej vojny bojoval ako poručík námorníctva. Po vojne študoval filozofiu, politológiu a získal doktorát z práva a politickej ekonómie. Kvôli svojim dvom doktorátom bol niekedy prezývaný „Dr. Dr. Rasch“. V roku 1931 začal pôsobiť ako súkromný právnik v Drážďanoch. O dva roky neskôr sa stal starostom mesta Radeberg a o ďalšie dva roky sa stal primátorom Wittenbergu.

V roku 1931 vstúpil do nacistickej strany NSDAP. O dva roky neskôr vstúpil do straníckych polovojenských oddielov SA a SS. Od začiatku roku 1936 pracoval na plný úväzok pre nacistickú bezpečnostnú službu Sicherheitsdienst (SD). 1. októbra 1937 bol poverený vedením štátnej polície Stapo vo Frankfurte nad Mohanom. V marci 1938 sa Rasch stal vedúcim bezpečnosti v Hornom Rakúsku, ktoré sídlilo v meste Linz. Následne plnil rôzne funkcie v rámci Ríšskeho bezpečnostného úradu RSHA a bol poverený vedeným bezpečnostnej polície SiPo a SD v okupovanej Prahe.

Po začiatku druhej svetovej vojny pôsobil vo východopruskej jednotke Einsatzgruppen, ktorej úlohou bola likvidácia poľskej inteligencie. Po schválení Reinhardom Heydrichom osobne vyberal miesta tajných popráv. V zime 1939/1940 založil koncentračný tábor Soldau, oficiálne ako Durchgangslager, teda tranzitný tábor, tak aby tu mohla byť poľská inteligencia vraždená v tajnosti.

Pred napadnutím Sovietskeho zväzu v júni 1941, bol Rasch poverený vedením jednotky Einsatzgruppe C. Jeho úlohou bolo viesť fyzickú likvidáciu židovského obyvateľstva okupovaných území. Jeho jednotka postupovala v tyle za armádnymi silami v severnej časti Ukrajiny. Po obsadení Kyjeva využil sabotážne akcie viacerých budov sovietskymi tajnými jednotkami ako zámienku na likvidáciu početnej židovskej komunity v meste. Rasch, spolu s generálom Kurtom Eberhardom a Paulom Blobelom 29. a 30. septembra 1941 zorganizoval v rokline Babij Jar. Podľa nacistických záznamov, do ktorých však neboli rátané deti do 3 rokov, bolo v priebehu dvoch dní v rokline zavraždených 33 000 ľudí. Išlo o jeden z najväčších masakrov civilného obyvateľstva počas vojny.[1] Rasch sa počas vraždenia vyznamenal veľkou bezohľadnosťou a krutosťou. Vďaka jeho príkazom sa vraždenia bezbranných civilistov osobne zúčastnili všetci členovia oddielov Einsadzruppe, aby každý z príslušníkov niesol za tieto činy osobne zodpovednosť.

Tvrdé jednanie voči Židom, vrátane vraždenia nevinných žien a detí obhajoval tvrdením, že sovietske orgány nariadili zastreliť všetkých zajatých príslušníkov SS a členov NSDAP. Dôvod vraždenia nevinných žien a detí následne vysvetľoval ako potrebu aby nezanechávali nikoho, kto by sa mohol za vraždy pomstiť. Sovietska strana v skutočnosti nikdy žiadne vraždy príslušníkov SS ani NSDAP plošne nenariadila. Ak aj k takýmto udalostiam došlo, išlo iba o ojedinelé prípady, ktoré neboli pravidlom ale skôr výnimkou.

V októbri 1941 bol Rasch zo svojej funkcie veliteľa Einsadzgruppe C odvolaný. Následne sa vrátil do Nemecka. Po vojne bol zajatý a vyšetrovaný počas súdu s príslušníkmi Einsatzgruppen. Pre zlý zdravotný stav, Parkinsonovu chorobu a počiatočnú demenciu bolo vyšetrovanie jeho prípadu prerušené. Zomrel 1. novembra 1948 vo Wehrstedte.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otto Rasch na anglickej Wikipédii.