Slanický ostrov

V originálnom a jedinečnom prostredí Slanického ostrova umenia v pôsobivej prírodnej scenérii s barokovo-klasicistickým kostolom, komplexom kalvárie a parkovou úpravou je od roku 1971 lokalizovaná Stála expozícia tradičnej ľudovej polychrómovanej plastiky a podmaľby na skle zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Má celoslovenský charakter a stala sa pozoruhodnosťou celonárodného významu.

Tradičné ľudové výtvarné umenie ako typický prejav národnej kultúry, predstavuje významnú súčasť zbierok Oravskej galérie. Drevené sošky sa na svojich pôvodných miestach zachovali len v obmedzenom počte, čo je dané vlastnosťami dreva, ktoré vystavené vonkajším podmienkam sa ničí rýchlejšie ako kameň. Z doteraz existujúcich dokumentov je možné zistiť, že na severnom Slovensku boli tri centrá drevorezby a to na Orave, Spiši a v okolí Prešova. Oravské sošky patria témou ku kultu Panny Márie. Ich pôvod je treba hľadať v poľskom Haliči, ktorý bol až do prvej svetovej vojny súčasťou Rakúsko-Uhorska. Tvorcovia týchto sošiek a mariánskych plastík, ktoré predstavujú predovšetkým Krista na kríži, Pannu Máriu, sv. Annu, sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána a Vendelína boli ľudoví umelci samoukovia, ktorí vyrezávali svoje malé diela v duchu miestnych rezbárskych tradícií, vedení svojou vlastnou predstavivosťou a zručnosťou. Osobité čaro prostredia ostrova, výstavný priestor s výbornou akustikou, expozícia ľudových plastík, vytvorili ojedinelú atmosféru pri otváracom koncerte prvého ročníka Oravského hudobného leta v roku 1976.

Vody Oravskej priehrady obklopili v roku 1953 bývalú dominantu obce Slanica - vyvýšeninu s kostolom a kalváriou - a vytvorili uprostred priehrady ostrov v nadmorskej výške 609 m. V lete 1972 bola otvorená v bývalej hrobke expozícia predstavujúca dokumenty budovania Oravskej priehrady a histórie zatopených dedín. Niektoré osady a obce boli roku 1953 zatopené vodami Oravskej priehrady a tak prestali existovať. Patria medzi ne: Hámry (Oravské Hámre), Lavkovo (Osada Dolného Štefanova), Osada, Slanica.

Kostol - postavený v roku 1766 – 1769 ako kaplnka, v roku 1843 rozšírený v lodi a bola pristavaná zámočnícka kaplnka. 

Pomník Antona Bernoláka - pred kostol na ostrove bol premiestnený pomník prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, rodáka zo Slanice (3.10.1763 Slanica - 15.1.1813 Nové Zámky), ktorý pôvodne stál v zatopenej obci Slanica. Autorom bronzovej sochy z 2. polovice 30-tych rokov 20. storočia je český sochár František Machala.

V lapidáriách v exteriéri kostola je od roku 1973 situovaná expozícia oravskej kamenárskej tvorby.

Sochy a reliéfy svätcov vytvorených z kameňa sa zachovali dodnes na pôvodných miestach. Nájdeme ich v malých kaplnkách a na stĺpoch pozdĺž ciest, na kalváriách, cintorínoch a v dedinských kostoloch. Veriaci tieto sochy „aktualizovali“ v modernom duchu, maľovali ich živými farbami a pri sviatočných príležitostiach ich zdobili korunami a papierovými kvetmi. Ich uctievanie a zobrazovanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred požiarom a malo zabezpečiť aj hojnosť úrody a plodnosť. Tieto reliéfy a sochy pochádzali z dielní miestnych kamenárov, o ktorých sa zachovali správy v listinách z 18. a 19. storočia na západnom Slovensku, v okolí Piešťan a na severnom Slovensku v regióne Orava.