Windsurfing
Historia
Začiatky windsurfingu sa datujú do roku 1965, keď sa dvaja kamaráti Hoyle Schweitzer a Jim Drake z Južnej Kalifornie rozhodli skombinovať surfovanie s jachtindgom. Dôvodom bolo nájsť alternatívny zdroj pre energie pre pohyb surfovacej dosky na vodnej hladine. Jim Drake bol leteckým inžinierom a Hoyle Schweitzer obchodníkom. Jim Drake prišiel s nápadom pripojenia sťažňa s plachtou na surfovací plavák. Do konca roku 1968 získali Jim a Hoyle patent na prvý windsurfingový komplet nazvaný “Windsurfer”. Takmer hneď po patentovaní vynálezu, si windsurfing začal získavať nových priaznivcov. Nespokojnosť s plavákmi zo sklolaminátov prinútila Hoyla Schweitzera poobzerať sa za vhodnejším materiálom pre tieto účely, ktorý by mal lepšie fyzikálno-chemické vlastnosti, dlhšiu životnosť a bol by cenovo dostupnejším. Výsledkom Hoylovho výskumu bolo využitie polyetylénu. Dodávateľ polyetylénu bol novým využitím materiálu natoľko prekvapený a spokojný, že pripravil kampaň a predstavil windsurfing celému svetu.
V roku 1973 Hoyle Schweitzer odkúpil Drakeho podiel na patente. V tom istom roku bola licencia vyvezená do Holandska kde sa Windsurfer začal vyrábať. V nasledujúcih piatich rokoch európska produkcia Windsurferov prekonala americkú.
Windsurfing prešiel najväčším vývojom na Havaji, kde sú na tento šport najlepšie poveternostné podmienky, t. j. pravidelný a stabilný vietor, voda, a dobré vlny. Robby Naish, ktorý pochádza z Kalifornie, a od malička trénoval na Havaji, vyhral prvý titul majstra sveta vo veku 13 rokov. V tom čase vážil iba 40 kg, a je zaujímavé že ho vtedy celkom neodfúklo. Asi ho na hladine držala váha výstroja, ktorá bola v tom čase o poznanie vyššia ako sú dnešné štandardy.
Spor o autorstvo
Neskôr sa však zistilo, že Jim Drake a Hoyle Schwitzer nemuseli byť vynálezcami windsurfingu. Od konca 50. rokov Newman Darby experimentoval s windsurfingovými plavákmi. A v roku 1965 publikoval svoje poznatky v magazine “Popular Science”. Vo svojom článku vysvetlil ako sa má robiť windsurfing, ako si vyrobiť windsurfingový plavák, a ako robiť obraty pomocou plachty.
Môže sa to zdať nemožné, ale podľa zdrojov títo vynálezcovia o sebe nevedeli až do roku 1976. Potom čo sa o sebe dozvedeli, sa začal veľký boj o autorské práva na windsurfing a samozrejme o patent, ktorý stál obe strany milióny dolárov na súdnych trovách.
Zdokonaľovanie a prienik medzi oficiálne športy
S časom sa windsurfing a windsurfingový výstroj začali zdokonaľovať. Plaváky sa veľmi rýchlo stali ľahšími a kratšími, boli vynájdené ďalšie doplnky ako sú pútka či trapézy. Funboard, ktorý vyvinuli na Havaji sa neskôr rozšíril do celého sveta. Windsurfisti sa spolu s napredovaním výstroje takisto zdokonaľovali a zrýchľovali. Windsurfing sa začal robiť aj na veľkých vlnách – zrodenie Wave windsurfingu. Všetci mali motiváciu – stať sa čo najrýchlejšími.
Windsurfing sa prvýkrát dostal do programu olympijskych hier v Los Angeles (USA), ktoré sa konali v lete 1984.
Niektoré dôležité dátumy
- V roku 1977 Derk Thijs dosiahol rýchlosť plavby 17,1 uzla (31,7 km/h)
- V roku 1979 mal Clive Colenso 19,2 uzla (35,6 km/h)
- V roku 1980 Jaap van der Rest prekonal doterajšie rekordy na rýchlostných pretekoch na Havaji, keď dosiahol rýchlosť 24,45 uzla (45,3 km/h)
- V roku 1981 Jaap prekonal svoj vlastný rekord, na svojom triskáči dosiahol rýchlosť 25,2 uzla (46,7 km/h)
- V roku 1982 bol rýchlostný record opäť prekonaný. Postaral sa o tom Pascal Maka, ktorý dosiahol rýchlosť 27,8 uzla (51,5 km/h)
- V roku 1983 Fred Haywood sa plavil rýchlosťou 30,8 uzla (57 km/h)
- V roku 1986 prekonáva rýchlostný record rýchlosťou 38,7 uzla (71,7 km/h). Windsurfing sa stáva najrýchlejším jachtárskym športom.
- V roku 1983 Erik Beale dosiahol rýchlosť 40,3 uzla (75 km/h)
- V roku 1993 Thierry Bielak dosahuje rýchlosť 45,3 uzla (84 km/h).
- V roku 2004 dosiahol Finian Maynard rýchlosť 48,6 uzla (89 km/h) a o päť mesiacov neskôr prekonal svoj vlastný rekord rýchlosťou 48.7 uzlov.
- V súčasnosti je podľa WSSRC (World Speed Sailing Record Council) oficiálnym držiteľom rýchlostného rekordu Antoine Albeau. Priemernú rýchlosť na 500 m úseku dosiahol 49,09 uzla (90,91 km/h) v marci 2008 vo Francúzsku.