Operácia Kartoffelernte
Operácia Kartoffelernte (nem. Kartoffelernte - zber zemiakov) - bola nemecká vojenská operácia počas SNP, ktorej cieľom bolo odzbrojovanie východoslovenskej armády. Začala sa 31. augusta 1944 a v priebehu jedného dňa spôsobila likvidáciu oboch východoslovenských divízii.
Prípravy
Príprava nacistov na odzbrojenie slovenských jendotiek na východnom Slovensku sa začala už 24. augusta 1944. Podľa niektorých predpokladov boli pripravené preventívne plány, po nemeckých skúsenostiach s prechodom Rumunska na sovietsku stranu. Plány na odzbrojenie boli schválené v štábe Skupiny armád Severná Ukrajina 27. augusta. Podľa prvej verzie plánu (nem. Kartoffelernte ohne Prämie - zber zemiakov bez prémie) sa mala slovenská armáda odzbrojiť bez internovania. Druhá verzia (nem. Kartoffelernte mit Prämie - zber zemiakov s prémiou) rátal s odzbrojením aj internovaním príslušníkov slovenskej armády.
Hlavným dôvodom neúspechu slovenských jednotiek na východnom Slovensku bolo neukončená príprava na začatie povstania. Viliam Talský, Golianom priamo poverený vedením najdôležitejšej časti povstania, nestihol do 29. augusta ukončiť prípravy a mobilizáciu jednotiek na očakávané bojové operácie. Generál Augustín Malár, veliteľ oboch východoslovenských divízií, sa napriek tomu, že s ním Golianove velenie počítalo, k povstaniu nepriklonil. Možným problémom bol fakt, že nikdy o príprave povstania osobne s Golianom nerokoval. Malár, uznávaný aj viacerými odbojovými dôstojníkmi vrátane Goliana, navrhoval vyčkať pre vhodnejšiu príležitosť zasiahnuť do bojov. Letel dokonca do Bratislavy a v rozhlasovom prejave upokojoval situáciu a žiadal vojakov na strednom Slovensku, nech zložia zbrane. Podotýkal pritom, že „ešte neprišiel vhodný čas na začiatok povstania“. Malára však na ceste naspäť Nemci zatkli. Na východnom Slovensku Talský neviedol prakticky žiadnu činnosť ani dva dni po začatí povstania. V noci z 30. na 31. augusta, po konzultácii so slovenskými letcami, ktorí sa chystali odletieť na sovietske územie, sa rozhodol odletieť a prerokovať tam so sovietskou stranou ďalší postup a koordináciu. Talský nevydal obom divíziám žiadne rozkazy na pohotovosť ani k tomu aby sa v žiadnom prípade nenechali odzbrojiť. Dve slovenské divízie tak zostali v pasivite bez velenia.
Priebeh odzbrojenia
Generálplukovník Gotthard Heinrici veliteľ nemeckej 1. tankovej armády utvoril 30. augusta 1944 zväz predsunutých oddielov o sile asi 1 200 až 1 300 mužov pod velením plk. Mathiasa s úlohou obsadiť Dukliansky priesmyk, preniknúť k Bardejovu a odzbrojiť 1. pešiu divíziu slovenskej armády. Zároveň z Košíc nastúpila proti Veliteľstvu východoslovenskej armády v Prešove skupina gen. Rintelena o sile asi 5 000 mužov. Od Užhorodu bola proti 2. pešej divízii východoslovenskej armády nasadená skupina veliteľa tylového priestoru 531 generála Bauera.
Dôsledky
Nemecká operácia fakticky zapríčinila rozpad východoslovenskej armády, ktorá ako vojenská sila prakticky prestala existovať a v rozhodujúcej chvíli nezasiahla do boja. 22 000 slovenských vojakov a dôstojníkov postupne internovali. Len 2000 vojakom sa podarilo uniknúť na stredné Slovensko, kde sa pridali k povstalcom. Asi 15 000 mužov východoslovenskej armády sa rozutekalo domov, časť z nich odišla k partizánom.
Tým bola zmarená šanca 1. československej armády na Slovensku otvoriť Karpatské priesmyky Červenej armáde a urýchliť tak jej postup územím Slovenska.
Zdroje
- Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 220
- Lacko, M.: Slovenské národné povstanie 1944. Bratislava, Slovart, 2008, s. 85-94