Viliam Talský
Viliam Talský, známy tiež pod krycím menom Láďa (* 28. september 1904, Vígľaš – † 3. december 1953, Bratislava) bol slovenský dôstojník. V období 1925 – 1944 príslušník československej a slovenskej armády. Po 2. svetovej vojne nebol prijatý do ČSĽA a bola mu odobraná hodnosť. Roku 1947 pre opustenie a následné odzbrojenie Východoslovenskej armády Národným súdom v Bratislave odsúdený na 15 rokov väzenia. Pre chorobu predčasne prepustený.
| Viliam Talský | |||
| dôstojník, jeden z organizátorov SNP | |||
| Narodenie | 28. september 1904 Vígľaš, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 3. december 1953 (49 rokov) Bratislava, Slovensko | ||
| |||
Život
Jeho otec bol Anton Talský a matka Ľudmila rod. Gaysslerová. Študoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach, na aplikačnej škole pre ženijné vojsko v Litoměřiciach a na Vysokej škole vojenskej v Prahe. Vojak z povolania, príslušník československej armády, 1939 – 1944 slovenskej armády.
Talský pôsobil roku 1944 v hodnosti plukovníka ako náčelník štábu Ministerstva národnej obrany v Bratislave. Od augusta 1944 ako zástupca generála Augustína Malára v Prešove. Veliteľom vojenského ústredia SNR plukovníkom Jánom Golianom bol poverený viesť východoslovenskú armádu do pripravovanej akcie proti Nemcom. Po zachytení signálu k ozbrojenému odporu 29. augusta 1944 však úlohu nezvládol, v noci z 30. na 31. augusta 1944 odletel do Poľska k maršalovi Ivanovi Konevovi dohodnúť koordináciu bojových akcii s Červenou armádou a odložil ich začiatok na 2. september 1944. Nerozhodnosťou a neplánovaným odchodom zo Slovenska sa pričinil o rozpad dvoch divízií a následné odzbrojenie Východoslovenskej armády, ktorá ako celok do ozbrojenej akcie v rozhodujúcej chvíli nezasiahla a Nemci ju odzbrojili. Dňa 15. septembra sa vrátil na Slovensko, na východnom Slovensku sa usiloval organizovať rozptýlených vojakov do partizánskeho boja. Od decembra 1944 sa stal príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a krátko velil aj jeho 3. československej brigáde. Ako veliteľ brigády robil všetko pre to aby svoju predošlú vinu napravil a aby sa osvedčil. Sám Ludvík Svoboda bol s jeho činnosťou spokojný. Postupne po prechode činiteľov povstania zo slovenských hôr k Červenej armáde množili sa ich požiadavky na to aby bol Talský zatknutý, čomu nakoniec Svoboda vyhovel.
Po vojne v roku 1947 Národný súd Talského v Bratislave potrestal za zradu SNP a odsúdil ho na 15 rokov väzenia. Talský si však neodpykal celý trest a po piatich rokoch väzenia zomrel.
Zdroje
- Slovenský biografický slovník
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.