Nagroda Fundacji im. Kościelskich

Nagroda Fundacji im. Kościelskich (tiež Nagroda Kościelskich, „Cena nadácie Kościelských“) je poľská literárna cena udeľovaná od roku 1962 Nadáciou Kościelských (Fundacja im. Kościelskich) so sídlom v Ženeve.

Vývin a činnosť

Nadácia Kościelských vznikla na základe poslednej vôle Moniki Kościelskiej, ktorá zomrela v júli 1959. Bola vdovou po Władysławovi Augustovi Kościelskom, vydavateľovi, básnikovi a mecenášovi umenia. Cieľom nadácie je podpora rozvoja poľskej literatúry a poézie vďaka udeľovaniu ocenení mladým poľským tvorcom (najmä spisovateľom a literárnym kritikom), do 40 rokov (s niekoľkými výnimkami), obyvateľom Poľska, alebo poľským emigrantom. Nositeľov vyberá porota zvolená správnou radou nadácie. Členmi poroty boli mimo iných aj Kajetan Dzierżykraj-Morawski, Konstanty Jeleński, Zygmunt Estreicher, Krzysztof Górski, Maria Danilewicz-Zielińska, Jan Błoński, Maciej Morawski, Andrzej Vincenz, Jacek Woźniakowski, nakrátko Jan Parandowski a Ludwik Hieronim Morstin, ktorí odstúpili vzhľadom na nemožnosť vycestovať z Poľska a zúčastniť sa zasadaní. Porota je zložená z členov rady ako aj znalcov súčasnej poľskej literatúry. Všetky funkcie v rade a porote sú čestné. Prostriedky na činnosť sú pokryté z pozostalosti Kościelských. Výška finančnej odmeny sa mení každoročne, v závislosti od príjmov z cenných papierov a počtu laureátov.

Nadácia pokračuje v tradícii mecenášstva umenia, založenej Władysławom Kościelskim (1819  1895), známym ako Sefer Paşa, ktorý nadobudol obrovský majetok. Zdedil ho budúci svokor zakladateľky nadácie Józef (1845  1911), politický činiteľ, básnik a dramaturg. Bol zakladateľom a dlhoročným predsedom Združenia poľských literátov a novinárov (Towarzystwo Literatów i Dziennikarzy Polskich) v pruskom Poľsku, viedol aj širokú osvetovo-kultúrnu činnosť. Jeho syn Władysław August (1886  1933), básnik, prekladateľ a vydavateľ bol tiež mecenáš umenia a literatúry. Jediný syn Władysława Augusta a Moniky Kościelských, Wojciech, zomrel v mladom veku (1947). Bol posledným predstaviteľom tej línie rodiny.

Nadácia Kościelských má veľké zásluhy v poľskej kultúre. Ňou udeľované ceny sú najvyšším pravidelným ocenením poľskej literatúry za hranicami štátu. Medzi laureátov patria najvýnimočnejší poľskí prozaici, básnici a literárni kritici. Do roku 1989 sa slávnostné odovzdávanie cien odohrávalo v Ženeve, neskôr premenlivo vo Varšave, Krakove a veľkopoľskom Miłosławe (v paláci, ktorý býval majetkom Kościelských).

V súčasnosti patria do poroty mimo iných: François Rosset (predseda), Anna Estreicher, Ewa Bieńkowska, Włodzimierz Bolecki, Jerzy Jarzębski, Jacek Sygnarski, Tomasz Różycki, Ewa Zając a Jan Zieliński.

Laureáti

  • 1962 – Andrzej Brycht, Andrzej Busza, Sławomir Mrożek, Jan Rostworowski
  • 1963 – Zbigniew Herbert, Zygmunt Kubiak, Jan Winczakiewicz
  • 1964 – Bogdan Czaykowski, Wiesław Dymny, Tadeusz Konwicki, Zofia Romanowiczowa, Bogdan Wojdowski
  • 1965 – Tadeusz Chabrowski, Andrzej Kijowski, Marian Ośniałowski, Wiktor Woroszylski
  • 1966 – Henryk Grynberg, Gustaw Herling-Grudziński, Włodzimierz Odojewski
  • 1967 – Jarosław Abramow-Newerly, Tadeusz Nowak, Jarosław Marek Rymkiewicz
  • 1968 – Jan Błoński, Konstanty Jeleński, Marek Nowakowski, Ryszard Przybylski, Marek Skwarnicki
  • 1969 – Jan Darowski, Urszula Kozioł, Jerzy Kwiatkowski, Mieczysław Paszkiewicz, Alina Witkowska
  • 1970 – Jerzy Gierałtowski, Janina Kowalska, Kazimierz Orłoś
  • 1971 – Bohdan Cywiński, Adam Czerniawski, Jerzy Harasymowicz, Zygmunt Haupt, Wacław Iwaniuk, Zbigniew Żakiewicz
  • 1972 – Stanisław Barańczak, Bonifacy Miązek, Edward Stachura, Władysław Lech Terlecki
  • 1973 – Tomasz Burek, Janusz A. Ihnatowicz, Ewa Lipska, Alicja Lisiecka
  • 1974 – Jerzy W. Borejsza, Alicja Iwańska, Edward Redliński
  • 1975 – Wojciech Karpiński, Julian Kornhauser, Marcin Król, Paweł Łysek, Adam Zagajewski
  • 1976 – Bolesław Kobrzyński, Ryszard Krynicki, Bogdan Madej, Joanna Pollakówna
  • 1977 – Ewa Bieńkowska, Maciej Broński, Małgorzata Szpakowska, Bolesław Taborski
  • 1978 – Piotr Wojciechowski
  • 1979 – Jerzy Mirewicz
  • 1980 – Józef Baran, Jerzy Pluta, Janusz Węgiełek
  • 1981 – Janusz Anderman, Krzysztof Dybciak, Anna Frajlich-Zając, Jan Komolka
  • 1982 – neudelené
  • 1983 – Stefan Chwin, Jan Góra, Antoni Pawlak, Jan Polkowski, Stanisław Rosiek
  • 1984 – Bronisław Maj, Tadeusz Korzeniewski
  • 1985 – Jerzy Jarzębski
  • 1986 – Tomasz Jastrun, Adam Michnik, Leszek Szaruga
  • 1987 – neudelené
  • 1988 – Paweł Huelle, Piotr Sommer
  • 1989 – Włodzimierz Bolecki, Jerzy Pilch, Krzysztof Rutkowski
  • 1990 – Grzegorz Musiał, Bronisław Wildstein, Marek Zaleski
  • 1990 – Wisława Szymborská
  • 1991 – Andrzej Bart, Marian Stala
  • 1992 – Krzysztof Myszkowski
  • 1992 – Aleksandra Olędzka-Frybesowa
  • 1993 – Marzanna Bogumiła Kielar, Artur Szlosarek
  • 1994 – Maciej Niemiec, Tadeusz Słobodzianek, Marek Wojdyło
  • 1995 – Magdalena Tulli, Andrzej Stasiuk
  • 1996 – Jacek Baczak, Marcin Świetlicki
  • 1997 – Olga Tokarczuková, Andrzej Sosnowski
  • 1998 – Przemysław Czapliński, Jacek Podsiadło
  • 1999 – Adam Wiedemann, Arkadiusz Pacholski
  • 2000 – Michał Paweł Markowski, Wojciech Wencel
  • 2001 – Jerzy Sosnowski
  • 2002 – Olga Stanisławska
  • 2003 – Dawid Bieńkowski
  • 2004 – Tomasz Różycki
  • 2005 – Jacek Dehnel
  • 2006 – Jolanta Stefko
  • 2007 – Mikołaj Łoziński
  • 2008 – Jacek Dukaj
  • 2009 – Tadeusz Dąbrowski
  • 2010 – Marcin Kruk
  • 2011 – Andrzej Franaszek
  • 2012 – Andrzej Dybczak
  • 2013 – Krystyna Dąbrowska
  • 2014 – Krzysztof Siwczyk
  • 2015 – Szczepan Twardoch
  • 2016 – Maciej Płaza
  • 2017 – Urszula Zajączkowska
  • 2018 – Joanna Czeczott
  • 2019 – Aldona Kopkiewicz

Zdroj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.