Obliehanie Naxosu (490 pred Kr.)
Druhé obliehanie Naxosu v roku 490 pred Kr. bolo bitkou medzi obyvateľmi Naxosu a Peržanmi pod velením Datisa a Artaferna, ktorí smerovali proti Aténam a Eretrii. Bolo súčasťou Grécko-perzských vojen.
| Druhé obliehanie Naxosu | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Grécko-perzských vojen | |||||||||
 Poloha ostrova Naxos | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Naxos | Perzská ríša | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| neznámy | Datis, Artafernes | ||||||||
| Sila | |||||||||
| 8 000 mužov, 190 lodí |
20 - 60 000 mužov, 600 lodí | ||||||||
| Straty | |||||||||
| 5 000 mužov, 170 lodí |
2 800 mužov, 23 lodí | ||||||||
| Zoznam bitiek pred rokom 601 | |||||||||
| Grécko-perzské vojny |
|---|
| Prvé obliehanie Naxosu – Obliehanie Sardisu – Efezos – Ladé – Druhé obliehanie Naxosu – Obliehanie Eretrie – Maratón – Termopyly – Artemision – Salamína – Plataje – Mykalé – Eurymedon – Cyprus |
Iónske povstanie začalo v roku 499 pred Kr. po prvom obliehaní Naxosu. Vtedy boli Peržania porazení a rebéliu sa im podarilo potlačiť až o 5 rokov neskôr. Perzský kráľ Dareios I. žiadal pomstu a vydal príkaz svojmu loďstvu a armáde pod vedením Datisa a Artaferna k invázii do Grécka. Druhýkrát Peržania obyvateľov Naxosu prekvapili, a tí boli nútení opustiť svoje mesto a utiecť do hôr. Opustené mesto Peržania vyplienili a vypálili.
Predohra
V roku 500 pred Kr. bol ostrov Naxos obliehaný Perzskou ríšou, s pomocou Naxoských exilantov a ich Iónskych spojencov. Obyvatelia Naxosu boli pred inváziou varovaní perzským veliteľom Megabatom a boli na obliehanie pripravení.[1] Trvalo štyri mesiace; potom Peržanom došlo zlato a potraviny a boli nútení ustúpiť.[2]
Veliteľ Iónskych Grékov Aristagoras, ktorý povedal, že zaplatí výdavky na túto vojenskú kampaň, stratil dôveru Peržanov a následne vyvolal povstanie Iónov proti nim.[3] Povstanie trvalo do roku 494 pred Kr., kedy perzské loďstvo rozdrvilo grécke v Bitke pri Ladé.[1] Aristagoras bol zabitý v boli proti Trákom v Trácii po svojom úteku z Iónie.[4] Dareios sa chcel pomstiť aj Eretrii a ténam za vojenskú pomoc Iónskemu povstaniu.[5] V roku 490 pred Kr. zozbieral veľké loďstvo v počte približne 600 lodí, z ktorých 300 boli vojnové lode alebo trirémy a zvyšok transportné lode. K loďstvu sa pridala armáda ľahko ozbrojených 20 - 30 000 mužov.
Naxos
Velitelia výpravy boli Méd Datis a Artafernes, Dareiov synovec.[6] S jadrom armády sa stretli v Kilikii a odtiaľ sa plavili na ostrov Samos.[7] Odtiaľ loďstvo smerovalo k Ikarii a ďalej od ostrova k ostrovu až k Naxosu.[7] Obyvatelia boli príchodom perzskej flotily prekvapení a utiekli do hôr.[8] Peržania po pristátí vyplienili a podpálili mesto Naxos, a zajatcov odviedli do otroctva. Ostrov anektovala Perzská ríša.
Dozvuky
Po obsadení Naxosu perzská flotila prehľadala okolité ostrovy a násilne odviedla mnoho mužov do svojej armády.[9] Potom sa Peržania obrátili k ostrovu Eubója, kde začali obliehanie Eretrie. Mesto obsadili o 6 dní potom, čo niektorí prominentní obyvatelia otvorili dobyvateľom brány.[10] Z Eretrie pokračovali smerom do Atén a stretli sa v pozemnom boji s Grékmi v Bitke pri Maratóne.[11] Tu však boli spojenými silami Atén a Plataje porazení a nútení vrátiť sa späť do Malej Ázie.[12] Naxos zostal súčasťou Perzskej ríše do roku 479 pred Kr., kedy prebehol v Bitke pri Salamíne na stranu víťaznej gréckej flotily.[13]
Zdroje
- Herodotos V,33
- Herodotos V,34
- Herodotos V,36
- Herodotos VI,18
- Herodotos V,126
- Herodotos VI,94
- Herodotos VI,95
- Herodotos VI,96
- Herodotos VI,99
- Herodotos VI,101
- Herodotos VI,102
- Herodotos VI,115
- Herodotos VIII,8.46
- Herodotos, anglický preklad Robin Waterfield (1998). The Histories. New York: Oxford World's Classics. ISBN 0-19-282425-2