Bitka pri Efeze (498 pred Kr.)
Bitka pri Efeze v roku 498 pred Kr. bola konfliktom medzi Perziou a vzbúrenými Iónmi počas tzv. Iónskeho povstania. Satrapa Artafernes porazil vojsko Iónskych vzbúrencov ako odvetu za vyplienenie Sardisu.
| Bitka pri Efeze | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Iónskeho povstania/Grécko-perzských vojen | |||||||
 Udalosti iónskeho povstania | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Perzia | Iónia, Atény, Eretria | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Artafernes | Charopinos, Hermofantos, Eualcides † | ||||||
| Sila | |||||||
| 30 000 | 12 000 | ||||||
| Straty | |||||||
| 1 800 | 8 000 | ||||||
| Zoznam bitiek pred rokom 601 | |||||||
| Grécko-perzské vojny |
|---|
| Prvé obliehanie Naxosu – Obliehanie Sardisu – Efezos – Ladé – Druhé obliehanie Naxosu – Obliehanie Eretrie – Maratón – Termopyly – Artemision – Salamína – Plataje – Mykalé – Eurymedon – Cyprus |
Pozadie
Ióni, v tom čase pod nadvládou silnej Perzskej ríše, sa vzbúrili na podnet Aristagora z Milétu. Po vyvolaní iónskeho povstania Aristagoras navštívil viacero gréckych miest so žiadosťou o pomoc. Sparta pomoc odmietla, no Atény mu poskytli 20 a Eretria, ktorá mala voči Milétu čestný dlh, 5 lodí. Spojená armáda Iónov, Aténčanov a Eretrijčanov vyplienila a vypálila Sardis. Aristagoras sa k armáde pri tejto výprave nepridal; zostal v Miléte a poveril velením svojho brata Charopina a človeka menom Hermofantos. Vzhľadom k odporu miestneho obyvateľstva sa armáda následne stiahla do Efezu.
Bitka pri Efeze
Po zničení Sardisu Artafernes, ktorý sa ukryl počas boja so silnou ochrankou na akropole mesta, zozbieral perzskú armádu a vydal sa prenasledovať rebelov. Postupoval s ňou hneď za ustupujúcimi Grékmi až k Efezu, ktorý bol vzdialený zhruba tri dni pochodu od Sardisu. Grécka armáda sa sformovala pred hradbami s úmyslom nedopustiť obliehanie, no Peržania v priamom strete zvíťazili. Mnoho Grékov padlo, vrátane Eualkida, ktorý velil Eretrijským silám.
Dozvuky
Iónske povstanie táto bitka nezlomila a pokračovalo ešte ďalšie štyri roky, než bolo nakoniec Peržanmi potlačené. Bitka pri Efeze však znamenala koniec angažovanosti Atén v povstaní - mesto odmietlo všetky ďalšie Aristagorove prosby o podporu. To však Atény nezachránilo pred pomstou Peržanov (Dareios I.), ktorí zničenie Atén (spolu s Eretriou) vyhlásili za svoj vojenský cieľ.
Zdroje
- Herodotos, The Histories, Book Five, chapter 102. (Project Gutenberg)