Bitka v Caudijskom priesmyku

Hoci v roku 322 pred Kr. Samniti požiadali o mier, boje pokračovali naďalej. Rimania prenikli na územie Samnitov, Samniti obliehali rímske spojenecké mesto Luceriu. Konzuli Titus Valerius Calvinus a Spurius Postumius sa ponáhľali Lucerčanom na pomoc. Jedna cesta viedla popri pobreží, ale bola príliš dlhá, druhá viedla cez hory. Bola kratšia, ale náročnejšia a hrozili tu rôzne nebezpečenstvá.

V čele samnitského vojska vtedy stál Gaius Pontius, Herenniov syn. Keď sa dozvedel, že Rimania sa vydali horskou cestou na pomoc Lucerii, pripravil im dômyselnú pascu. Rozostavil svojich vojakov na hrebeňoch hôr, kade museli Rimania prechádzať.

Cesta viedla horskými dolinami, na jednom mieste sa rozširovala. Druhý koniec údolia Samniti zavalili balvanmi a stromami. Rimania vošli neopatrne do údolia a keď zistili, že východ z neho je zavalený, Samniti obsadili jediný voľný východ. Rimania sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii.

Obaja konzuli sa síce radili, čo majú robiť, ale museli prijať podmienky Samnitov. Rímske vojsko sa muselo bezpodmienečne vzdať, odovzdať všetky zbrane a mohli si ponechať len jediný kus odevu. Potom ich hnali popod jarmo: do zeme zarazili dva oštepy, tretí uviazali na ne. Vytvorili tak akúsi „bránku“, ktorou museli všetci vojaci v čele so svojimi konzulmi prejsť. Rimania museli odovzdať 600 rukojemníkov a potom ich Samniti prepustili.

Rimania sa bez zbraní, odevov a potravín usadili v blízkosti spojeneckého mesta Capuy. Hanbili sa a obávali, čo s nimi Capujčania urobia. Tí im však poskytli potraviny, odev i zbrane a pomohli im v návrate do Ríma.

V nasledujúcom roku v Ríme vyšetrovali, ako sa mohlo stať, že sa rímske vojsko dostalo do pasce a že bezpodmienčne kapitulovalo. Jeden z konzulov - Spurius Postumus navrhol, aby ho spolu s kolegom vydali Samnitom, aby sa tak zrušil náboženský záväzok, ktorý museli uzavrieť a aby Rimania mohli pokračovať vo vojne. Samniti nesúhlasili s takýmto úskokom, ale Rimania obnovili vojnu a pokračovali v nej až do víťazného konca v roku 304 pred Kr.

• Titus Livius - Dejiny od založenia Ríma, IX, 1 nn.