Nobelova cena

Prvýkrát boli Nobelove ceny udeľované v roku 1901, ceremoniál sa uskutočnil v Štokholme. Od roku 1902 väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera, ktorý sa koná vždy 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti, v Štokholme; Nobelova cena za mier sa v rovnaký deň odovzdáva na ceremoniáli v Oslo. Mená držiteľov cien sa však zverejňujú vopred; jednotlivé komisie ich zverejňujú v priebehu októbra.

Pôvodne sa udeľovali tieto ceny:

• Nobelova cena za fyziku – udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied
• Nobelova cena za chémiu – udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied
• Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu – udeľuje Karolinska Institutet
• Nobelova cena za literatúru – udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied
• Nobelova cena za mier – udeľuje komisia nórskeho parlamentu

V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu, pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale keďže táto cena nie je spomenutá v Nobelovom závete, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu, nejde teda technicky o Nobelovu cenu. Napriek tomu sa udeľuje spoločne s ostatnými cenami. V roku 1968 však bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela".

Jedna Nobelova cena môže byť v jednom roku rozdelená aj medzi viac osôb (v roku 1968 bolo rozhodnuté, že najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam), s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. (Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1974, dovtedy mohla byť cena udelená aj vtedy, ak už nominovaný človek zomrel po 1. februári príslušného roku.)

Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a diplomu tiež nárok na finančnú odmenu, ktorá v súčasnosti (2020) predstavuje 10 miliónov švédskych korún (cca 945 000 €).[1] Pôvodným cieľom tejto odmeny bolo umožniť pokračovanie vo výskume či práci bez nutnosti starať sa o finančnú situáciu, tento dôvod však zvyčajne nie je aktuálny.

Udeľované medaily majú na líci portrét Alfreda Nobela s nápisom udávajúcim roky jeho narodenia a smrti v latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rube je motív zodpovedajúci príslušnej cene a nápis: Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (vynálezy zlepšujú život, ktorý je skrášľovaný umením – citát z Vergiliovej Aeneidy), na cene za mier je nápis Pro pace et fraternitate gentium (pre mier a bratstvo medzi národmi), na cene za ekonómiu je názov ceny – Sveriges Riksbank till Alfred Nobels Minne 1968. Na každej medaile je vyryté aj meno držiteľa.

Diplom je zvyčajne unikátne grafické dielo, diplomy nemajú jednotnú podobu, iba text uvedený na diplome sa príliš nemení; „švédske“ ceny majú na diplomoch stručné zdôvodnenie, za čo bola cena udelená.

Veľa odborov, ktoré nemajú svoju Nobelovu cenu, má podobné ceny, ktoré však obvykle nie sú natoľko známe: Napr. za akúsi „Nobelovu cenu za matematiku“ sa považuje Fieldsova medaila. Existujú tiež parodické obdoby, ako napr. Ig Nobelova cena, udeľovaná „za výskum, ktorý nie je možné alebo bezpečné opakovať“.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nobelova cena

• Oficiálna stránka Nobelových cien (po anglicky)
• Nobelove komisie na švédskej Kráľovskej akadémii vied (po anglicky)
• Nobelova komisia na Inštitúte Karolinska (po anglicky)
• Švédska akadémia (po anglicky)
• Nórska Nobelova komisia (po anglicky)

1. Laureáti Nobelových cien dostanú o milión švédskych korún viac [online]. TASR a TERAZ MEDIA, a. s., 2020-09-24, [cit. 2020-09-26]. Dostupné online.