Ig Nobelova cena

Ig Nobelova cena je americké ocenenie parodujúce Nobelovu cenu. Ceny každý rok v októbri udeľuje časopis Annals of Improbable Research (slovensky Anály nepravdepodobného výskumu) za neobvyklé alebo triviálne výsledky vedeckého výskumu.[1] Komisia, ktorá ceny udeľuje, je zložená z nositeľov skutočných Nobelových cien.[2] Odovzdávanie cien prebieha na Harvardovej univerzite[1] a je nasledované prednáškami novo ocenených na Massachusettskom technologickom inštitúte.

Experiment s magnetickou levitáciou živej žaby zaistil Andrému Geimovi a Michaelovi Berrymu Ig Nobelovu cenu za fyziku za rok 2000. Geim v roku 2010 získal naozajstnú Nobelovu cenu za fyziku za výskum grafenu.

Prvé Ig Nobelovej ceny boli udelené v roku 1991 za objavy, ktoré "nemôžu alebo by nemali byť opakované". Časopis ale neskôr pozmenil definíciu ceny na ocenenie za objavy, ktoré majú ľudí "najskôr rozosmiať a potom ich donútiť zamyslieť sa"[3], s cieľom poukázať na to, že aj najabsurdnejšie sa javiace objavy môžu priniesť užitočné poznatky. Ročne je udeľovaných 10 cien v mnohých kategóriách, medzi ktoré patrí napr. fyzika, chémia, fyziológia/medicína, literatúra a mier.

Udelenie niektorých cien vyjadruje kritiku (napr. dve ceny za výskum homeopatie, ceny za "vedecké vzdelávanie" Rade pre vzdelanie štátov Kansas a Colorado kvôli ich postoju k vyučovaniu evolúcie alebo cena pre prorokov konca sveta), ale častejšie sa snažia upozorniť na vedecké výskumy s humornou alebo nečakanou témou. Medzi príklady patrí výskum pravidlá piatich sekúnd,[4] objav, že ľudská prítomnosť sexuálne vzrušuje pštrosy,[5] alebo vyhlásenie, že čierne diery spĺňajú všetky technické požiadavky, aby sa v nich nachádzalo peklo.[6]

V roku 2010 sa Andrej Konstantinovič Gejm stal prvým človekom, ktorý získal ako Nobelovu cenu, tak Ig Nobelovu cenu.[7]

Cena je venovaná fiktívnemu bratovi slávneho Alfreda Nobela - Ignác Nobel. Názov "Ig Nobel prize" je súčasne slovnou hračkou; rovnako vyslovovaní anglický výraz ignoble znamená "potupný", "sprostý" či "nešľachetný".[8] Pri udelení ceny sa však používa trochu iná výslovnosť / ˌɪɡnoʊbɛl /, teda ako pri názve Nobelovej ceny (s / bɛl / bel / v poslednej slabike),[9] nie ako ignoble, ktoré sa vyslovuje /ɪɡnəʊ.bl̩/, v americkej angličtine /ɪɡnoʊ.bl̩/[10].

Z českých vedcov získali v roku 2014 Ig Nobelovu cenu Jaroslav Flegr, Jan Havlíček a Jitka Hanušová-Lindová (spolu s ďalším zahraničným výskumným tímom) za výskum toxoplazmózy, respektíve "výskum, či vlastníctvo mačiek ohrozuje duševné zdravie". V tom istom roku získali Ig Nobelovu cenu tiež Vlastimil Hart, Petra Nováková, Erich Pascal Malkemper, Sabine Begall, Vladimír Hanzal, Miloš Ježek, Tomáš kust, Veronika Němcová, Jana Adámková, Kateřina Benediktová, Jaroslav Červený a Hynek Burda za výskum magnetorecepcie živočíchov, respektíve "dôkladné zdokumentovanie toho, že keď psy defekujú alebo urinujú, uprednostňujú orientáciu telesnej osi podľa siločiar magnetického poľa v severo-južnom smere".[11]