Niizuki

V roku 1943 došlo pri lodiach triedy Akizuki k zvýšeniu 25mm hlavní o dve až tri trojhlavňové komplety. Niizuki niesol – obdobne ako všetky sesterské jednotky – dve 25 mm trojčatá na vyvýšenej platforme pred torpédometom. Medzi nimi sa na platforme nachádzal 2,5 metrový diaľkomer pre 25 mm kanóny. Druhé dve trojčatá boli umiestnené v „hniezdach“ pravdepodobne vedľa komína, podobne ako na ostatných známych jednotkách podtriedy Akizuki. Ich ďalšie možné umiestnenie bolo v „hniezdach“ za torpédometom, ale toto riešenie je známe až pri podtriede Šimocuki-Fujuzuki.[2][4] 25 mm trojčatá vedľa komína niesli pri dokončení už dve predchádzajúce jednotky: Suzucuki a Hacuzuki.[5] K montáži piateho trojhlavňového protilietadlového kompletu miesto zadného diaľkomeru typu 94 medzi zadným stožiarom a treťou delovou vežou pravdepodobne nedošlo.[4]

Niizuki bol možno prvým torpédoborcom svojej triedy vybaveným radarom, ktorý bol neskôr inštalovaný aj na ďalších jednotkách triedy Akizuki.[1][6] Je však pravdepodobnejšie, že bol až tretím a prvenstvo patrí predchádzajúcim dvom lodiam Suzucuki a Hacuzuki.[5][7][8]

Inštalovaný bol prehľadový radar proti vzdušným i hladinovým cieľom a to buď metrový 21 Gó, alebo centimetrový 22 Gó. Radar 21 Gó mal otočnú anténu (buď modelu 6 s rozmermi 3,6 x 2 metre, alebo modelu 7 s rozmermi 3,6 x 3 metre) a bol montovaný aj na predchádzajúcich sesterských jednotkách Suzucuki a Hacuzuki.[5] Radar 22 Gó používal anténu v tvare dvoch lievikov a neskôr na jednotkách triedy Akizuki nahradil radar 21 Gó. Niekedy je uvádzaná inštalácia oboch radarov súčasne.[6][8] Oba radary sa na ostatných jednotkách nachádzali na plošine na prednom sťažni, čo inštaláciu oboch typov zároveň vylučuje.[7]

Prehľadový radar 13 Gó pre sledovanie vzdušných cieľov nebol nainštalovaný.[6]

Mapa oblasti centrálnych Šalamúnov. Oblasť okolo ostrovov New Georgia a Kolombangara sa stala cieľom všetkých troch misií torpédoborca Niizuki.

Tou dobou Spojenci útočili na japonské pozície na New Georgii. Ráno 30. júna 1943 sa vylodili na ostrove Rendova. Nasledujúceho dňa vyplával Niizuki spolu s ďalšími dvoma torpédoborcami a ľahkým krížnikom Júbari, aby napadol americké predmostie na Rendove. Na predsunutej základni Shortland sa k zväzu pridalo ďalších päť torpédoborcov. Tesne po polnoci z 2. na 3. júla vplávali torpédoborce do prielivu medzi New Georgiou a Rendovou. Ostreľovanie amerických pozícií na pobreží ale bolo neefektívne. Japonský útok sa pokúsili narušiť tri americké torpédové člny PT-156, PT-157 a PT-161.[10][11][12][13] Do cesty sa im však postavil Niizuki a tri ďalšie torpédoborce a Američania boli nútení ustúpiť pod ochranou dymovej clony. Hoci Japonci verili, že sa im podarilo dva člny potopiť, v skutočnosti všetky tri torpédové člny vyviazli živé. Po tomto stretnutí sa aj japonské lode vydali späť na Bougainville, kde zakotvili v Buin.[1]

Na noc z 4. na 5. júla 1943 bol naplánovaný ďalší Tokijský expres. Niizuki, spolu s torpédoborcami Júnagi a Nagacuki mal prepraviť prvú časť zo 4000 vojakov 17. armády[14] pre posádku v Munda.[15] Niizuki a obe ďalšie torpédoborce vyplávali večer 4. júla z Buin a mali v pláne preniknúť pod rúškom noci cez záliv Kula do Vila na Kolombangare.[1] V oblasti sa však tú noc pohyboval zväz TG 36.1 kontradmirála Ainswortha zložený z troch ľahkých krížnikov a deviatich torpédoborcov, ktoré poskytovali krytie siedmim ďalším transportným torpédoborcom.[1][16] Tesne po polnoci zachytil radar na Niizuki prítomnosť amerických plavidiel. Japonci nechceli riskovať stretnutie s niekoľkonásobne silnejším nepriateľom a rozhodli sa ustúpiť, bez toho aby vyložili prepravovaných vojakov. Predtým však ešte v 0:15 vystrelili svoje torpéda: Júnagi typ 6. a ostatní „dlhú kopiju“ typu 93.[15] Niizuki a Júnagi vypustili po štyroch torpédach a Nagacuki pridal ďalších šesť.[1] Keď v 0:40 zaznamenal poprvé SG radar[13] na USS Ralph Talbot prítomnosť Japoncov, bolo ale už neskoro. Jedno torpédo – vystrelené zo vzdialenosti 11 míľ (17,7 km) a zamerané podľa radarového kontaktu hláseného Niizukim – zasiahlo v 0:49 USS Strong doprostred pravoboku a torpédoborec sa za pol hodinu nato potopil.[15][16][17] Ainsworth odmietol uveriť, že by Japonci boli schopní zaútočiť z takej vzdialenosti, ignoroval hlásenie o radarovom kontakte z Ralph Talbot a stratu torpédoborca prisudzoval torpédu z ponorky.[16][18]

Záblesky sprevádzajúce prvé salvy amerických ľahkých krížnikov USS Helena (uprostred) a USS St. Louis počas bitky v zálive Kula.

Niizuki, Júnagi a Nagacuki sa vrátili do Buin skoro ráno 5. júla 1943. Ďalšieho tokijského expresu, naplánovaného na nadchádzajúcu noc, sa malo zúčastniť viacej jednotiek. Krytím dvoch transportných skupín s celkom siedmimi torpédoborcami bol poverený krycí zväz tvorený torpédoborcami Niizuki, Suzukaze a Tanikaze. Tokijský expres vyplával za súmraku 5. júla, ale pobrežní pozorovatelia o ňom informovali Spojencov. Zastavením tokijského expresu bola znova poverená Ainsworthova TG 36.1 a udalosť vošla do dejín ako bitka v zálive Kula.[1]

Japonský zväz oboplával Kolombangaru z juhu a zatiaľ čo prvá transportná skupina bola odoslaná k vylodeniu vojakov vo Vila, druhá skupina a krycí zväz zamierili na sever do zálivu Kula, medzi Kolombangaru a New Georgiou. V 1:06 6. júla zaznamenal radar na Niizuki blížiacu sa TG 36.1, ktorá japonský krycí zväz zaznamenala až v 1:36. V 1:43 vyslal kontradmirál Akijama z paluby Niizuki k vykládke aj druhú transportnú skupinu – prioritou bola doprava posíl, nie vyhľadávanie stretu s nepriateľom. Krycia skupina s Niizuki v čele pokračovala v plavbe na sever Kulským zálivom. Akijama mal v úmysle podniknúť nočný torpédový útok a potom sa stiahnuť, lebo použitím diel by prezradil svoju pozíciu. Táto taktika mohla fungovať, keby Američania nemali tiež radar…[19]

Na americkej strane sa 45 diel kalibru 152 mm na ľahkých krížnikoch USS Honolulu, USS Helena a USS St. Louis zameralo podľa údajov radaru na vedúci japonský torpédoborec – na Niizuki. V 1:57 vypustili japonské torpédoborce svoje torpéda. Chronológia udalostí podľa A Battle History of the Imperial Japanese Navy (1941-1945)[20] naznačuje, že ich vypustil aj Niizuki, ale ostatné pramene[1][16] sa zhodujú, že Niizuki už svoje torpéda vypustiť nestihol. V ten istý okamih zahájili krížniky TG 36.1 paľbu zo vzdialenosti necelých 6800 yardov (6217,9 metrov).[16][21] Niizuki bol niekoľkokrát zasiahnutý hneď prvou salvou. Jeho kormidlo bolo zablokované, loď opustila líniu a veľmi rýchlo sa začala potápať. Akijama ešte stihol v 2:00 povolať na pomoc transportnú skupinu, ale pre Niizuki už bola všetka pomoc márna. Počas niekoľkých minút sa Niizuki potopil na pozícii 7°57′J 157°12′V[9] V rozpútanej bitke nebolo možné starať sa o záchranu stroskotancov. Amagiri sa o to pokúsil, ale musel ich ponechať ich osudu kvôli prestrelke s USS Nicholas. Väčšina mužov z 300-člennej posádky zahynula.[19] Len pár preživších neskôr zajali Američania. Medzi padlými boli aj kapitán Niizuki Kaneda a kontradmirál Akijama.[1]

Dňa 10. septembra 1943 bol Niizuki vyškrtnutý zo zoznamu lodí japonského námorníctva.[9]