Hacuzuki

Koncom septembra 1943 podnikli americké lietadlové lode TF 15 a TF 11 nálet na atoly Makin a Tarawa. Hacuzuki a Suzucuki vyplávali 18. septembra spolu s ďalšími jednotkami z Truku k atolu Eniwetok, aby čelili týmto americkým nájazdom. K žiadnemu stretnutiu ale nedošlo a 25. septembra sa vrátili späť na Truk. Počiatkom októbra TF 14 zaútočila na Wake. V očakávaní ďalších nájazdov amerických lietadlových lodí vyrazilo japonské loďstvo 17. októbra z Truku k atolu Eniwetok. Hacuzuki a Suzucuki sa opäť zúčastnili tohto výjazdu, ale ani tentoraz ku kontaktu s americkými silami nedošlo a 26. októbra sa japonský zväz vrátil na Truk.

V dňoch 12. až 15. novembra oba torpédoborce asistovali torpédovanému ľahkému krížniku Agano na jeho ceste z Rabaulu na Truk a medzi 20. a 23. novembrom sprevádzal Hacuzuki ťažký krížnik Čikuma na jeho transportní misii z Truku na Eniwetok. Po vylodení Američanov na Tarawe sprevádzal Hacuzuki spolu s torpédoborcami Suzucuki, Hamakaze, Fudžinami a Hajanami v dňoch 23. (alebo 24.) novembra až 5. decembra ťažké krížniky Suzuja, Kumano a Čókaj pri ich výjazde k Marshallovým ostrovom. K stretu ale znova nedošlo a nakoniec sa Hacuzuki vrátil na Truk. Na svojej ďalšej ceste do Japonska v dňoch 7. až 12. decembra sprevádzal z Truku do Kure lietadlovú loď Zuikaku a krížnik Čikuma.

Dňa 24. decembra vyplával spolu so Suzucuki z Japonska (pravdepodobne z Hirošimy), aby cez Kagošimu (26. decembra) sprevádzal vojenský transport Akagi Maru na okupovaný Wake, kam dorazil 1. januára 1944. Po vyložení posíl a materiálu z Akagi Maru sa všetky plavidlá vrátili 9. januára do Kure. Na Wake mala smerovať aj druhá plavba s Akagi Maru, na ktorú sa Hacuzuki a Suzucuki vydali 15. januára – opäť pravdepodobne z Hirošimy. Počas plavby cez Bungo suidó bol v 11:00 nasledujúceho dňa Suzucuki torpédovaný ponorkou USS Sturgeon. Hacuzuki začal protiútok hlbinnými pumami a i keď Sturgeon unikol, Hacuzuki ho dokázal celé poobedie držať pod hladinou a zabránil ďalším útokom ponorky. Večer odtiahol Hacuzuki poškodený Suzucuki do Sukumskej zátoky a neskôr do Kure, kam s ním dorazil 18. januára.

Dňa 6. februára 1944 vyplával Hacuzuki z Kure, aby sprevádzal do Singapuru lietadlové lode Šókaku a Zuikaku. Do cieľa doplával 13. februára. Na spiatočnú cestu sa vydal 15. marca a 21. marca zakotvil v Kure.

Dňa 28. marca 1944 vyplával z Heigunu vo Vnútornom mori spolu so sesterským Wakacuki, aby sprevádzal novú lietadlovú loď Taihó na zhromaždisko Kidó Butai (jap. 機動部隊 ~ mobilný úderný zväz lietadlových lodí) v Lingga pri Singapuru, kam dorazil 4. apríla (podľa Tullyho ale Taihó dorazila na Lingga až 5. apríla).

Dňa 12. mája 1944 vyplával Hacuzuki z Lingga, aby sprevádzal loďstvo na Tawi-Tawi, kam dorazil 15. mája. Spolu s ďalšími plavidlami sa potom zúčastnil operácie A-gó, ktorá vyústila v bitku vo Filipínskom mori. Hacuzuki bol počas bitky v dňoch 19. až 20. júna súčasťou eskorty lietadlových lodí Ozawovej skupiny A. Ráno 19. júna bola lietadlová loď Taihó torpédovaná ponorkou USS Albacore. Hacuzuki asistoval pri záchranných prácach a nakoniec prevzal na palubu časť z asi 1 000 preživších. Po bitke boli zachránení 22. júna na Okinave preložení na Zuikaku.

Po bitke vo Filipínskom mori sa Hacuzuki vrátil do Japonska, kde prešiel ďalšou údržbou a cvičnými plavbami.

Dňa 20. októbra 1944 vyplával Hacuzuki z Japonska ako eskorta Ozawových lietadlových lodí v rámci operácie Šó-iči-gó. Zväz zamieril k Filipínam, kde mal zohrať rolu návnady a odlákať pozornosť amerických lietadlových lodí. Počas bitky pri myse Engaño 25. októbra zaujímal Hacuzuki pozíciu na pravom čele Ozawovej formácie. Letecké útoky na Ozawov zväz prežil a popoludní sa venoval hliadkovaniu okolo lodí zachraňujúcich námorníkov zo Zuikaku. Pri tej príležitosti tiež vzal na palubu niekoľko stroskotancov.

Zatiaľ čo sa Ozawa dal na ústup a zanechal za sebou len ťažko poškodené lode, alebo plavidlá zbierajúce stroskotancov, blížila sa od juhu TG 30.3, pod velením RADM (~ kontraadmirál) Laurenca T. DuBosea, zložená z ťažkých krížnikov USS Wichita a USS New Orleans, ľahkých krížníkov USS Santa Fe a USS Mobile a torpédoborcov USS Clarence K. Bronson, USS Cotten, USS Patterson, USS Bagley, USS Dortch, USS Healy, USS Cogswell, USS Caperton, USS Ingersoll, USS Knapp a USS Porterfield.

Dvaja noční stíhači z USS Essex naviedli DuBosove krížniky na skupinku japonských torpédoborcov. Tá pozostávala z Wakacuki a Kuwa, ktoré zachraňovali preživších a Hacuzuki, ktorý ich chránil. Asi pol hodiny po západe slnka – teda okolo 17:51 – naviazali americké lode radarový kontakt na vzdialenosť viac než 27 kilometrov (Willmott uvádza 17 „míľ“ a zároveň 31 000 yardov). Japonské lode sa dali na ústup, ale o 18:51 začali americké krížniky paľbu. Hacuzuki bol najprv zasiahnutý o 19:11. Začal kľučkovať a vytvárať dymovú clonu. To donútilo Američanov takisto spraviť úhybné manévre, pretože sa obávali torpédového útoku zo strany japonského torpédoborca.

Hacuzuki vyslal volanie o pomoc, ktoré Ozawa zachytil o 19:15. So svojim krížnikom Ójodo, hybridnými bojovými loďami Ise a Hjúga a torpédoborcom Šimocuki vyrazil späť v márnom pokuse o záchranu Hacuzuki.

V 19:27 vyrazili tri americké torpédoborce do torpédového útoku proti Hacuzuki. Torpédoborec unikal celú hodinu, než bol niekoľkokrát zasiahnutý a spomalený, čo konečne umožnilo trom americkým torpédoborcom zaujať o 20:12 pozíciu na vypustenie torpéd. Ani jedno z torpéd vypálených na vzdialenosť 6 800 yardov (6 217,9 m) ale pravdepodobne nezasiahlo.

Hacuzuki spomaľoval, ale aj tak i naďalej kládol odpor. Niekoľko jeho granátov zo 100mm diel malo za cieľ Santa Fe, ale ani jeden nezasiahol. Rýchlosť torpédoborca klesla na 10 uzlov (18,5 km/h) a americké lode sa ešte viac priblížili. Za svitu osvetľovacích granátov strieľali do osamelého torpédoborca na krátkou vzdialenosť. O 20:57 vyrazil Porterfield, aby Hacuzuki dorazil torpédom. Ešte predtým, než mohol zaútočiť, Hacuzuki o 20:59 explodoval a potopil sa.

Američanom – aj napriek zdrvujúcej prevahe – trvalo viac ako dve hodiny, než dokázali potopiť osamelý torpédoborec, ktorý sa obetoval, aby mohli Wakacuki a Kuwa uniknúť. Statočný odpor Hacuzuki si získal rešpekt aj u amerických námorníkov a mnohí sa domnievali – a ešte stále je možné sa s týmto tvrdením stretnúť – že TG 30.3 potopila „krížnik“. Väčšina posádky torpédoborca zahynula so svojou loďou. Padli aj veliteľ 61. divízie daisa (大佐 ~ námorný kapitán) Šigetaka Amano a kapitán Hacuzuki – čúsa (中佐 ~ fregatný kapitán) Kanemacu Hašimoto. Zachránilo sa len osem členov posádky Hacuzuki a sedemnásť zachránených členov posádky Zuikaku, ktorý po 21 dňoch strávených v člne pristáli 14. novembra na Taiwane (podľa Nevitta) alebo na Luzone (podľa Tullyho).

Dňa 10. decembra 1944 bol Hacuzuki vyškrtnutý zo zoznamu lodí japonského cisárskeho námorníctva.