Šalamúnove ostrovy (súostrovie)

Šalamúnove ostrovy je názov súostrovia v juhozápadnej časti Tichého oceánu, severovýchodne od Austrálie a juhovýchodne od ostrova Nová Guinea v regióne Melanézia. Súostrovie je v súčasnosti politicky rozdelené medzi dva štáty – Papuu-Novú Guineu a Šalamúnove ostrovy, ktoré nesú rovnaké meno ako celé súostrovie, pretože väčšina ostrovov súostrovia patrí práve do tohto štátu.

Mapa Šalamúnových ostrovov; bledozelené patria štátu Šalamúnove ostrovy a tmavozelené Papuy-Novej Guiney
Fyzická mapa súostrovia

Geografia

Súostrovie má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad. Na dĺžku dosahuje 1 100 km, na šírku potom 600 km, celková rozloha dosahuje približne 40 000 km². Je tvorené ako vulkanickými aj koralovými ostrovmi. Panuje tu tropické podnebie.

Prehľad najväčších ostrovov
  • Bougainville (9 318 km²)
  • Guadalcanal (5 336 km²)
  • Malaita (4 307 km²)
  • Choiseul (3 847 km²)
  • Makira (3 188 km²)
  • Santa Isabel (2 999 km²)
  • New Georgia (2 037 km²)
  • Vella Lavella (652 km²)
  • Kolombangara (705 km²)
  • Vangunu (509 km²)
  • Buka (500 km²)

História

Prví ľudia sa na súostrovie dostali pravdepodobne už okolo roku 30 000 pred Kristom v období mladšej kamennej doby z Novej Guiney a Bismarckovho súostrovia. Pre Európanov objavil ostrovy v roku 1568 španielsky objaviteľ Álvaro de Mendaña de Neira.

V roku 1885 vyhlásilo Nemecké cisárstvo protektorát nad severnými Šalamúnovmi ostrovmi (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, Veľkou Britániou a USA v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku Západnú Samou.

Bouganiville a Buka zostali súčasťou nemeckej kolónie Nová Guinea až do roku 1914 a vypuknutia prvej svetovej vojny, krátko na to ich obsadila Austrália. Počas druhej svetovej vojny tu prebehlo mnoho bitiek, pričom zrejme najznámejšia bola bitka o Guadalcanal. Samostatný štát Šalamúnove ostrovy vznikol 7. júla 1978. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo od 23. novembra do 7. decembra 2019 s dvoma možnosťami hlasovania – rozšírenou autonómiou a nezávislosťou autonómnej oblasti. Výsledok referenda je pre parlament Papuy-Novej Guiney nezáväzný a konečné rozhodnutie závisí od rokovaní parlamentu.[1]

Referencie
  1. COCHRANE, Liam. Papa New Guinea PM Peter O'Neill visits Bougainville as countries seek reconciliation following civil war [online]. abc.au, 2014-01-30, [cit. 2014-05-13]. Dostupné online. (angličtina)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šalomounovy ostrovy (souostroví) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.