Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach

Nemocnica od svojho vzniku niesla tieto názvy:

• 1. december 1876 – 1900 – Nemocnica v Michalovciach
• 1900 – ? – Všeobecná verejná župná nemocnica v Michalovciach,
• ? – ? – Oblastná štátna nemocnica v Michalovciach,
• ? – 1991 – Okresný ústav národného zdravia v Michalovciach[1],
• 1991 – 13. september 1996 – Nemocnica s poliklinikou v Michalovciach,
• od 13. septembra 1996 – Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach,[2] uvádzané aj ako Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru[3].
• 6.12.2017 - Otvorenie novej nemocnice Svet zdravia Michalovce

Predchodcom michalovskej nemocnice bola tzv. xenodóchia (hospitália), charitatívno-sociálna ustanovizeň pre sociálne slabých, ktorú založil gróf Anton Stáray (maď. Sztáray Antal) v roku 1773. Hoci nešlo o nemocničné zariadenie, pravidelne ho navštevovali lekári.[3]

Rastúci počet obyvateľov a patrná potreba zvýšiť úroveň zdravotnej starostlivosti obyvateľstva si vyžadovala zaoberať sa otázkou založenia nemocnice. V roku 1858 to inicioval hlavný slúžny michalovského slúžnovského okresu Jozef Kessel a v roku 1863 na tento účel vznikla nadácia štyroch grófov. Úsilie bolo zavŕšené 1. decembra 1876, kedy svoje brány otvorila 20-lôžková monoprimariátna nemocnica, ktorá bola druhou nemocnicou v Zemplínskej župe a prvou nemocnicou na dnešnej slovenskej časti Zemplína (pozri Zemplín). Jej zriadenie a prevádzka boli plne hradené z dobrovoľných príspevkov, bez účasti štátu. V roku 1885 dostala nemocnica tzv. právom verejnosti povinnosť hospitalizovať každého pacienta.[3] V roku 1890 sa jej kapacita rozšírila o pavilón so 16 lôžkami a v roku 1902 bol postavený ďalší pavilón. V roku 1911 nemocnica disponovala kapacitou 120 lôžok a chirurgickým, interným a infektologickým oddelením.[2] Riaditeľ MUDr. Ján Bulla v roku 1944 zriadil dva primariáty (interný a chirurgický), ku ktorým bezprostredne po prechode frontu pribudol gynekologicko-pôrodnícky.[3]

1. apríla 1946 do nemocnice nastúpil chirurg MUDr. Štefan Kukura, ktorý tu – s krátkym prerušením na prelome rokov 1951 a 1952 – pôsobil ako primár chirurgického oddelenia až do svojej smrti 1. mája 1984. Významne sa pričinil o rozvoj chirurgického oddelenia a nemocnice ako takej. V roku 1947 pribudlo pediatrické oddelenie (50 lôžok),[2] v roku 1948 urologické oddelenie (45 lôžok) a v roku 1951 oftalmologické[2] a neurologické oddelenie[4]. V roku 1953 v nemocnici pracovalo 29 lekárov na 9 oddeleniach s celkovou kapacitou 509 lôžok.[2] V roku 1956 začala nemocnica realizovať poliklinický systém a sieť územných a obvodných zdravotníckych zariadení.[2] V roku 1969 vzniklo ortopedické oddelenie[5] a v roku 1979 bolo založené oddelenie klinickej onkológie[6] a oddelenie pneumológie a ftizeológie[7]. Lôžková kapacita sa postupne zvyšovala a v roku 1975 mala nemocnica už 712 postelí.[2]

V roku 1991 bol Okresný ústav národného zdravia v Michalovciach, so sídlom v priestoroch nemocnice, delimitovaný na Štátny zdravotný ústav v Michalovciach, Psychiatrickú nemocnicu v Michalovciach a Nemocnicu s poliklinikou v Michalovciach. V rokoch 1992 – 1995 začala transformácia nemocnice súvisiaca so vstupom zdravotného poisťovníctva do praxe a privatizáciou zdravotníckych zariadení. Nemocnica prestala byť rozpočtovou organizáciou a jej financovanie sa v najdôležitejších položkách stalo závislým od príspevkov zdravotných poisťovní prostredníctvom fakturácie za poskytnuté služby. Privatizácia začala odštátnením lekární, pokračovala odštátnením ambulancií primárnej starostlivosti, pracovísk praktických lekárov pre dospelých, pre deti a dorast, stomatológov a praktických gynekológov, odštátnením odborných poliklinických ambulancií sekundárnej starostlivosti atď. V súčinnosti s týmto procesom boli prepracované a uzavreté nové zmluvné vzťahy a stabilizovaná profesná orientácia a profilácia pracovníkov.[3]

V apríli 1994 v nemocnici vzniklo prvé oddelenie nukleárnej medicíny na slovenskom Zemplíne.[8] V roku 1996 nemocnicu tvorilo 12 operačných sál, 17 lôžkových a 11 nelôžkových oddelení, celkovo 782 akútnych a 214 doliečovacích lôžok. Kolektív zdravotníckych pracovníkov tvorilo 1 400 zamestnancov, z ktorých bolo vyše 200 lekárov a 650 stredných zdravotníckych pracovníkov. 80 % lekárov malo ukončenú základnú postgraduálnu špecializáciu a 56 % disponovalo najvyšším postgraduálnym vzdelaním (atestáciou II. stupňa alebo nadstavbovou atestáciou). 20 % sestier absolvovalo niektorú formu pomaturitného štúdia. Nemocnica v tomto roku hospitalizovala približne 23 000, odoperovala 6 600 a ambulantne ošetrila vyše milión pacientov a zrealizovala cca 4 000 endoskopických výkonov. Obložnosť nemocnice činila 87,1 %.[9]

20. októbra 2005 bola transformovaná na neziskovú organizáciu (n. o.)[10] a 3. septembra 2009 na akciovú spoločnosť (a. s.).[11]

Na čele akciovej spoločnosti je päťčlenné predstavenstvo kontrolované desaťčlennou dozornou radou.[12] Najvyšším predstaviteľom zariadenia je riaditeľ nemocnice, ktorému priamo podlieha námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť a námestník pre ošetrovateľskú starostlivosť, ktorý zabezpečuje predovšetkým stravovanie pacientov a zamestnancov zariadenia.[13]

Nemocnica pozostáva z 20 oddelení[14] a 3 ambulancií – oftamologickej, dermatovenerologickej a ambulancie všeobecného lekárstva.[15]

• Štefan Kukura (1914 – 1984), primár chirurgického oddelenia (1946 – 1984)

• Džupa, Karol (1997), „Michalovská Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru 120-ročná“, Medicínsky monitor : Slovenská lekárska spoločnosť (Bratislava: BONUS C. C. S.) 3 (1): 13-14, ISSN 1335-0951

• Oficiálne webové sídlo