Nízkoenergetický dom
Nízkoenergetický dom alebo nízkoenergetický ekologický dom (skr. NED) je dom, v ktorom sa ročne na zabezpečenie tepelnej pohody spotrebuje 15 až 50 kWh/m2 obývanej plochy.
Rozdelenie domov na bežný dom (súčasná výstavba), dom nízkoenergetický a pasívny dom vychádza z celkovej spotreby energie, uvádzanej v kW za rok.
Všeobecné informácie
Výška spotreby energií je ovplyvnená celkovou vnútornou vybavenosťou, zohrievaním vody, kúrením atď. Okrem toho spotreba energie domu závisí najmä od materiálov použitých pri výstavbe (tepelná izolácia, okenné otvory) spôsobu vetrania a v neposlednom rade zónovaním miestnosti.
Podmienky
Za nízkoenergetický dom sa nepovažuje hrubá stavba, v ktorej boli použité príslušné materiály. Súčasťou takéhoto domu sú aj ďalšie prvky a technológie, ktoré zvyšujú využiteľnosť stavby, napr. správne navrhnuté vykurovanie a odvetranie domu, technológie na získavanie energie ako zemné rekuperácia, kolektory, atď. Ďalšou dôležitou vlastnosťou nízkoenergetických budov je vetrotesnosť, z čoho vyplýva aj minimalizovaný počet otváraných okien.
Pasívne solárne zisky
Využívanie slnečnej energie je v nízkoenergetickom dome dôležitým prvkom pri výpočte energetickej bilancie. Slnečné žiarenie preniká cez zasklené otvory (okná, dvere, zimné záhrady) a energia vo forme tepla sa akumuluje vo vnútri domu. Ideálnym riešením je, keď sa na dané oslnené miesta použijú tmavé materiály s vysokou hustotou, ktoré dokážu najlepšie absorbovať slnečnú energiu. Napríklad tmavá dlažba sa cez deň pod vplyvom slnečnej energie zohreje a večer sála teplo, ktoré získala zo slnka.
Pasívne solárne zisky nemusia byt stále len výhodné v letnom období treba budovu chrániť pred prehrievaním. Na to môžu slúžiť rôzne lamely, exteriérové žalúzie, zásuvné steny, tesniace vrstvy v konštrukcii okna, previsy konštrukcie (konzoly, markízy), alebo aj zeleň vo forme listnatých stromov pred fasádou.
Konštrukcia NED
Dosiahnuť nizkoenergetický štandard sa dá z mnohých konštrukčných materiálov, od tehál, cez betón až po drevo. Vzhľadom na to, že nízkoenergetické domy sú zároveň aj ekologické stavby, preferujú sa obnoviteľné stavebné materiály, ktoré nezaťažujú životné prostredie a vytvárajú zdravú vnútornú klímu.
Drevostavby
Drevo patrí medzi najpoužívanejší materiál pri stavbe nízkoenergetického domu. Má ľahkú dostupnosť, je obnoviteľným zdrojom a stavby z dreva majú taktiež bohatú tradíciu nielen na Slovensku ale takmer v celej Európe. Moderné drevostavby (nízkoenergetické stavby na báze dreva) majú obrovskú popularitu v severských krajinách Európy ako aj v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku.
Životnosť týchto stavieb dosahuje dve až tri generácie, číže plnohodnotne spĺňajú potreby človeka.
Statické podmienky a normy sú pre všetky stavby rovnaké bez ohľadu na ich konštrukciu, preto tieto stavby spĺňajú všetky kritéria ako tehlové čí betónové domy. Každá stavba je predom staticky vyriešená a následné podľa navrhnutých prierezov konštrukcie postavená.
Pri procese výroby nevznikajú žiadne exhaláty a ďalšou výhodou je už spomínaná obnoviteľnosť. Dopad na životne prostredie je nízky.
Drevostavby majú optimálnu vnútornú vlhkosť a dostatočnú difúznosť obvodových stien vzhľadom na používané izolačné materiály(čadičová vata). Majú zdravú vnútornú klímu.
Väčšina drevených nízkoenergetických stavieb má prefabrikované (predvyrobené) prvky konštrukcie. Ide najmä o steny aj s oknami a podlahy. Tieto prvky sa po transporte na požadované miesto zmontujú. Tento spôsob výstavby ma výhodu v rýchlosti a nezávislosti vzhľadom na počasie. Výroba montovaných domov prebieha vo výrobných halách, murované a monolitické stavby je nutné stavať na mieste.
Betón
Betón sa v nízkoenergetických stavbách používa skôr výnimočné. Výhodou betónových konštrukcii je ich tvarovateľnosť pri procese návrhu, vysoká životnosť, zvukotesnosť a akumulačná schopnosť. Betón sám o sebe ma veľmi slabé tepelnoizolačné vlastnosti preto je potrebné tieto stavby dodatočné zatepľovať (respektíve použiť spôsob strateného debnenia kde debnenie bude zároveň tepelnou izoláciou).
Nevýhodou betónových stavieb je slabá difúzna priepustnosť obvodovej konštrukcie čo sa následné prejavuje na vnútornej pohode a hygiene bývania (vysoká vlhkosť, možná tvorba plesní). Ďalšia nepriaznivá vlastnosť je vysoká hodnota vyžarovanie radónu 226Ra betónových konštrukcii. [1]
Dopad na životné prostredie je ďalším dôvodom prečo sú betónové domy v úzadí, 7 % celkového znečistenia zeme je spôsobené pravé výrobou cementu, ktorý je nenahraditeľnou súčasťou betónu. Náklady na odstránenie existujúcej betónovej stavby sú zároveň najväčšou položkou pri výstavbe novej.
Ďalšie (experimentálne) materiály
- Nepálená tehla predstavuje v ekologickom koncepte úsporu energie, ktorá je potrebná pri jej výrobe.
- Slama sa používa zväčša ako výplňový izolačný materiál vzhľadom na jej dostupnosť a cenu. Konštrukcia slamených domov je zväčša z dreva. Pri použití slamy ako samonosného materiálu je hrúbka stien neporovnateľné väčšia ako pri drevených stavbách.
Ďalšie prvky využívané v nízkoenergetických a pasívnych stavbách
Rekuperačná jednotka je prístroj využívajúci v zimnom období vnútorný vydýchaný teplý vzduch na ohrev exteriérového čistého ale chladného vzduchu. Až 60-70 % energie nepoužiteľného vydýchaného vzduchu sa pri tomto procese odovzdá čerstvému vzduchu.[2] Dom sa takýmto spôsobom vyvetrá bez otvárania okenných otvorov a teda z neho neunikne naakumulované teplo. Regulované vetranie takto šetrí náklady na vykurovanie domu.
Referencie
- COOPER, John R.; RANDLE, Keith; SOKHI, Ranjeet S.. Radioactive releases in the environment: impact and assessment [online]. 2003, [cit. 2010-04-27]. Dostupné online.
- BALDWIN, A. R.. World Conference on Emerging Technologies in the Fats and Oils Industry [online]. American Oil Chemists' Society, 1986, [cit. 2010-04-27]. Dostupné online. (po anglicky)
