Mykola Janovyč Azarov

V roku 1971 vyštudoval geológiu a geofyziku na Lomonosovovej univerzite v Moskve. Následne do roku 1976 pracoval pre uhoľnú spoločnosť Tulaugol, kým sa v roku 1984 nepresťahoval do Donecka a stal sa námestníkom Ukrajinského štátneho geologického ústavu. V rokoch 1984 až 1995 pôsobil ako námestník a neskôr riaditeľ Ukrajinského štátneho vedecko-výskumného a projektno-konštrukčného ústavu ložiskovej geológie, geomechaniky a banského inžinierstva. V roku 1986 obhájil doktorát v obore geologicko-mineralogických vied. V roku 1991 bol menovaný za profesora na Doneckej štátnej technickej univerzite.

V roku 1994 bol zvolený za poslanca ukrajinskej Najvyššej rady (parlamentu). 5. marca 2001 sa stal predsedom Strany regiónov. Z tejto funkcie v priebehu pol roka abdikoval. V apríli 2003 bol zvolený do užšieho predsedníctva strany. V rokoch 1996-2002 viedol daňové riaditeľstvo Ukrajiny. V rokoch 2002 až 2005 a 2006 až 2007 pôsobil ako vice-premiér a minister financií Ukrajiny vo vládach Viktora Janukovyča.

Po víťazstve Viktora Janukovyča v ukrajinských prezidentských voľbách v roku 2010 Azarov nahradil Janukovyča vo vedení Strany regiónov. Následne bol zvolený v marci 2010 za premiéra.[1] Z postu premiéra odstúpil 28. januára 2014 v dôsledku veľkých protivládnych protestov po celej krajine[2]. Pred odstúpením zrušil platnosť viacerých kontroverzných zákonov, ktoré v priebehu predošlého obdobia zaviedol prezident Janukovyč. Podobne ako ďalší vysokí predstavitelia Janukovyčovej vlády odišiel do Ruska. Na konci júla 2015 začal v Rusku vytvárať ukrajinskú exilovú vládu.[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mykola Janovyč Azarov