Julija Volodymyrivna Tymošenková

Narodila sa 27. novembra 1960 v meste Dnipro vo vtedajšej Ukrajinskej SSR. Od 3 rokov ju jej matka Ljudmila Telehina vychovávala sama, po tom čo ich jej otec Volodymyr Abramovyč Hrihyan opustil.

V roku 1978 sa zapísala na Katedru automatizácie a telemechaniky na Dnepropetrovskej baníckej vysokej škole. Nasledujúci školský rok prestúpila na Katedru ekonómie Dnepropetrovskej štátnej univerzity. V roku 1979 sa vydala za Oleksandra Tymošenka. V roku 1984 školu ukončila s vyznamenaním a získala titul inžinier ekonómie.[1] V roku 1999 obhájila dizertačnú prácu na Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite na tému štátna regulácia daňového systému.

V rokoch 1984 až 1988 pracovala ako ekonómka v Dnepropetrovskovskom strojárenskom závode. Počas perestrojky si s manželom založila požičovňu videokaziet a začala podnikať. V roku 1991 si založila s manželom firmu s názvom „Ukrajinskyj Benzyn“ zaoberajúcu sa predajom ropných produktov v Dnipru. V roku 1995 bola firma transformovaná a pod názvom „Jedinye energetičeskie sistemy Ukrajiny“ skrátene JeESU. Firma s podporou ukrajinskej politickej strany Gromada premiéra Pavla Lazarenka zabezpečovala monopol na dovoz zemného plynu na Ukrajinu. Viedla viaceré rokovania a uzavrela dohody s vedením ruskej energetickej spoločnosti Gazprom. Počas tohto obdobia začala byť prezývaná „plynová princezná“.[2]

Do politiky Timošenková vstúpila v roku 1996, kedy bola zvolená za poslankyňu du ukrajinskej Verchovnej rady (parlamentu). Od decembra 1999 do januára 2001 pôsobila Tymošenková na poste zástupcu Ministra palív a energetiky vo vláde Viktora Juščenka.

V roku 2011 ukrajinská prokuratúra navrhla uvaliť väzbu na Tymošenkovú pre obvinenie z uzavretia nevýhodného kontraktu na dovoz ruského plynu v roku 2009. Od 5. augusta 2011 bola vo väzbe[3]. Jej zatknutie odsúdili nielen predstavitelia západných krajín[4] ale aj najvyšší predstavitelia Ruska[5].

Neskorší súd ju odsúdil na sedem rokov väzenia a tri ďalšie roky zákazu vykonávať verejné funkcie. Súd tiež vyhovel žalobe spoločnosti Naftohaz Ukrajiny, ktorý od Tymošenkovej žiadal náhradu škody vzniknutej v dôsledku podpisu nevýhodných zmlúv v objeme 1,5 miliardy hrivien v januári 2009. Od 30. decembra 2011 si odpykávala trest vo väzení v Charkove.

Dňa 21. februára 2014 ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý umožnil aby Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia.[6] 22. februára 2014 oznámila agentúra AP, že Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove. [7][8][9]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Julija Volodymyrivna Tymošenková