Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij

Moskovskij gosudarstvennyj institut meždunarodnych otnošenij [(universitet) Ministerstva inostrannych del Rossijskoj federacii] (po rusky: Московский государственный институт международных отношений [(университет) Министерства иностранных дел Российской Федерации] alebo po slovensky Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov [(univerzita) Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie], skratka МГИМО – MGIMO) je štátna univerzita v Moskve zriadená ruským Ministerstvom zahraničných vecí.

Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov

Kampus MGIMO na Vernadského ulici v Moskve
Iné názvy
Pôvodný názovМосковский государственный институт международных отношений
Základné informácie
SkratkaMGIMO
Typverejná univerzita
Rok založenia14. októbra 1944
Vedenie
RektorAnatolij Vasiljevič Torkunov
Štatistické údaje
Počet fakúlt10+3 (školy + inštitúty)
Počet zamestnancov1 432
Počet študentov8 372 (2016)
Pregraduálni študenti5 719 (2016)
Postgraduálni študenti2 653 (2016)
Doktorandi1876
Kontaktné údaje
MiestoMoskva, Rusko
AdresaVernadskogo Avenue, Moskva 119 354
Oficiálny webhttp://www.mgimo.ru
Oficiálny e-mailk
Letecký pohľad na kampus MGIMO.

Univerzita bola založená v roku 1944. Svoj prvý školský rok začala s 200 študentmi na troch fakultách – Škola medzinárodných vzťahov, Ekonomická škola a Právnická fakulta.[1] V dobách Sovietskeho zväzu (do roku 1991) túto univerzitu navštevovali hlavne študenti verní komunistickej strane.[2]

V súčasnosti je súčasťou školy šesť inštitútov a osem fakúlt. V roku 2009 školu navštevovalo okolo 6 000 študentov z Ruska, krajín SNŠ a cudziny.

Kontroverzie

Pôsobenie školy počas komunistického režimu v ZSSR býva častým terčom kritiky. Je totiž známe, že MGIMO bolo napojené na sovietske aj zahraničné tajné služby, ktoré z rád absolventov verbovali svojich členov. V Poľsku preto v roku 2016 rozhodli, že všetci absolventi moskovskej školy museli do roku 2018 opustiť štátnu službu. Zároveň školu navštevovali rodiny komunistických funkcionárov. MGIMO Študovali tu synovia Gustáva Husáka, Vasila Biľaka či vnuk Antonína Zápotockého.[3]

Zoznam absolventov MGIMO

Škola podporuje vytváranie absolventov (angl. alumny) klubov a v roku 1991 založila Asociáciu absolventov (Ассоциация выпускников МГИМО).[4] Klubu českých absolventov MGIMO vznikol v roku vznikol v roku 2004.[5] Slovenský v roku 2008.[6]

Zoznam absolventov zo Slovenska

Zoznam nie je úplný, väčšina funkcií bola aktualizovaná k roku 2019.[7][8]

  • Jozef Adamec, bývalý veľvyslanec SR v Portugalsku (2013 – 2017), v Mexiku (2005 – 2010) a v Brazílii (1998 – 2003)
  • Jaroslav Blaško, bývalý veľvyslanec SR v Mexiku (2010 – 2015)
  • Radomír Boháč, bývalý veľvyslanec SR v Dánsku (2011 – 2014), Portugalsku (2004 – 2008) a Etiópii
  • Ján Bóry, bývalý veľvyslanec SR v Iráne (2011 – 2016)
  • Peter Burian, bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, bývalý veľvyslanec SR v USA
  • Roman Bužek, veľvyslanec SR v Holandsku (2015-), bývalý veľvyslanec SR v Dánsku (2001 – 2005) a v Írsku (2008 – 2012)
  • Milan Cigáň, bývalý veľvyslanec SR v Brazílii (2012 – 2018)
  • Boris Čuchran, manažér Generali Bulgaria Holding
  • František Dlhopolček, bývalý veľvyslanec SR v Číne (2010 – 2016) a v Spojenom kráľovstve (2000 – 2005)
  • Ľubomír Golian, veľvyslanec SR v Iráne (2016-), bývalý veľvyslanec SR v Dánsku (2006 – 2010)
  • Robert Hajšel, europoslanec SR (2019 – 2014)
  • Vladimír Halgaš, bývalý veľvyslanec SR v Thajsku
  • Pavol Hamžík, bývalý minister zahraničných vecí SR, bývalý veľvyslanec SR na Ukrajine
  • Jaroslav Haščák, podnikateľ, skupina PENTA
  • Vazil Hudák, bývalý štátny tajomník Ministerstva financií SR
  • Alexander Iľaščík, bývalý veľvyslanec SR v Juhoafrickej republike (2011 – 2016)
  • Miroslav Jenča, bývalý veľvyslanec SR v Mexiku, diplomat OSN
  • Milan Ježovica, bývalý štátny tajomník na MZVEZ SR a poslanec NR SR
  • Peter Kmec, bývalý veľvyslanec SR v USA (2012 – 2018)
  • Milan Kollár, bývalý veľvyslanec SR v Kanade (2010 – 2014)
  • Michal Kottman, bývalý veľvyslanec SR v Japonsku (2013 – 2017) a v Bulharsku (2004 – 2008)
  • Dušan Krištofík, veľvyslanec SR v Poľsku (2015-), bývalý veľvyslanec SR v Lotyšsku (2009 – 2013)
  • Ján Krídla, bývalý šéf predstavenstva spoločnosti Transpetrol
  • Ján Kubiš, vysoký predstaviteľ OSN pre Afganistan, bývalý minister zahraničných vecí SR (2006 – 2009)
  • Eduard Kukan, europoslanec, bývalý minister zahraničných vecí SR (1998 – 2006)
  • Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí SR, bývalý veľvyslanec SR v Japonsku (1994 – 1998) a v Srbsku (2001 – 2005)
  • Milan Lajčiak, bývalý veľvyslanec SR v Kórejskej republike (2014 – 2018) a v Indonézii (1998 – 2003)
  • Ján Lišuch, bývalý štátny tajomník na MZVEZ SR (1994 – 1998)
  • Peter Lizák, veľvyslanec SR v Nemecku (2015-), bývalý veľvyslanec SR v Rakúsku (2008 – 2012)
  • Juraj Migaš, bývalý veľvyslanec SR v Slovinsku (2013 – 2015)
  • Peter Michalko, bývalý veľvyslanec SR v Grécku (2013 – 2017)
  • Jozef Oravkin, podnikateľ, skupina PENTA
  • Lukáš Parízek, štátny tajomník MZVEZ SR
  • Anton Pinter, veľvyslanec SR v Egypte
  • Izidor Počiatek, československý a slovenský diplomat, agent ŠtB
  • Ľubomír Rehák, veľvyslanec SR v Spojenom kráľovstve (od 2015), bývalý veľvyslanec SR v Kazachstane
  • František Ružička, štátny tajomník MZVEZ SR (od 2018)
  • Juraj Siváček, bývalý veľvyslanec SR na Ukrajine (2014 – 2018)
  • Miroslav Slivovič, bývalý veľvyslanec SR v Indonézii (2014 – 2018)
  • Pavol Svetík, bývalý veľvyslanec SR v Kuvajte (2014 – 2018)
  • Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, bývalý veľvyslanec SR v Izraeli (1999 – 2002)
  • Ján Šoth, veľvyslanec SR v Taliansku (od 2015), bývalý veľvyslanec SR v Rumunsku (2002 – 2007)

Absolventi z Česka

MGIMO kedysi študovali i syn Gustáva Husáka, syn Vasila Biľaka Dmitrij Biľak[9] a vnuk Antonína Zápotockého.[5] Ďalej:

  • Marek Dospiva, podnikateľ, skupina PENTA
  • Štefan Füle, bývalý český eurokomisár[10]
  • Jaromír Johanes, posledný komunistický minister zahraničných vecí ČSSR
  • Peter Chrenko, partner PwC[5]

Zoznam významných absolventov[10]

Štátni a verejní činitelia:

  • Ilham Alijev, prezident Azerbajdžanu
  • Irina Bokovová, generálna riaditeľka UNESCO (2009 – 2017)
  • Sergej Lavrov, minister zahraničných vecí Ruskej federácie
  • Sergej Martynov, bývalý minister zahraničných vecí Bieloruska
  • Petar Mladenov, bývalý prezident Bulharska
  • Kasym-Žomart Tokajev, prezident Kazachstanu

Zástupcovia veľkých firiem:

  • Alisher Usmanov, zakladateľ spoločnosti „USM Holdings“, podpredseda správnej rady
  • Vladimír Potanin, generálny riaditeľ spoločnosti „Interros“, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti „Norilsk Nickel“ MMC, podpredseda správnej rady
  • Patokh Chodiev, člen predstavenstva Euroázijskej banky, spolumajiteľ spoločností „ENRC“ PLC (Eurasian Natural Resources Corporation) a „IMR“ (International Mineral Resources)
  • Michail Kuzovlev, prvý podpredseda – člen predstavenstva Štátna rozvojová spoločnosť VEB.RF
  • Sergej Michajlov, generálny riaditeľ spoločnosti TASS

Referencie
  1. Graeme H. Wilson. Ilham Portrait of a President. Bloomington : AuthorHouse, 2013. ISBN 978-14-7723-769-4. S. 97.
  2. Bill Thomas, Charles Sutherland. Red Tape: Adventure Capitalism in the New Russia. New York : Dutton, 1992. ISBN 978-05-2593-502-5. S. 132.
  3. BŘEŠŤAN, Robert. Absolventů moskevské školy MGIMO mezi českými velvyslanci přibylo, Polsko se jich zbavilo [online]. Hlídací pes, 1.10.2018, [cit. 2019-05-11]. Dostupné online. (po česky)
  4. Ассоциация выпускников МГИМО [online]. mgimo.ru, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online.
  5. Absolventů moskevské školy MGIMO mezi českými velvyslanci přibylo, Polsko se jich zbavilo [online]. HlídacíPes.org, 2018-10-01, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. (po česky)
  6. Словацкое землячество МГИМО [online]. sovzem.mgimo.ru, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. (po rusky)
  7. KYSEĽ, Tomáš. Ruský Harvard spájaný s KGB dal Slovensku Lajčáka, Haščáka aj Kukana [online]. Aktuality.sk, 8.1.2018, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
  8. KRAJNIAK, Milan. Prominentné komunistické detičky. Penta story 16. [online]. Posledný križiak, 1.12.2014, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
  9. Dimitrij Biľak pre HN: Otec neoľutoval, že bol komunista [online]. finweb.hnonline.sk, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online.
  10. Alumni worldwide [online]. english.mgimo.ru, [cit. 2020-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.