Monastier Pantanassa

Monastier Pantanassa (grécky Μονή Παντανάσσης, v doslovnom preklade Monastier Kráľovnej Všetkého) je kláštor (monastier) a súbor sakrálnych stavieb gréckej ortodoxnej cirkvi, ktorý sa nachádza v byzantskom stredovekom meste Mystras v Grécku. Je súčasťou lokality Archaeological Site of Mystras, ktorá je od roku 1989 zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.[1]

Monastier Pantanassa
(Μονή Παντανάσσης)
grécky ortodoxný kláštor
Celkový pohľad, dole mníšske cely, nad nimi chrám so zvonicou
Štát Grécko
Kraj Peloponéz
Okres Lakónia
Obec Mystras
Súradnice 37°04′00″S 22°23′00″V
Vznik 1428
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Poloha v rámci Grécka
Poloha v rámci Grécka
Wikimedia Commons: Pantanassa Monastery
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis

Kláštor je vybudovaný v areáli citadely, na východnom svahu mystraskej akropoly na úbočí hory Taygetos. Dnes sa nachádza v oblasti prevažne s ruinami po stredovekom meste, približne medzi chrámom sv. Mikuláša (Agios Nikolaos) a mužským kláštorom Perivleptos na hranici bývalého horného a stredného mesta.[2]

Hlavná loď chrámu s ikonostasom.

História a opis objektu

Pantanassa ako katholikon (hlavný chrám) v monastieri bol založený protostratorom a mesazonom (vysoký vojenský a administratívny funkcionár) Morejského despotátu, Ioannisom Phrangopoulosom.[3] Meno a funkcie zakladateľa a darcu na kostol sú zachované v nápise na stene západnej galérie katholikonu a v monogramoch vyrytých na päte oblúka v hlavnej lodi. Dátum vybudovania kostola, rok 1428, bol zaznamenaný v neistom stratenom zápiase, ktorý objavil a prečítal opát Fourmont v roku 1730.[3] Ide o najmladší sakrálny objekt v meste, posledný, ktorý bol za byzantskej éry vystavaný, asi dekádu pred dobytím mesta Osmanmi.[4]

Architektonický štýl kostola Pantanassa sleduje mystraský architektonický sloh, ktorý bol využívaný v kostoloch v Mystre od 13. do 15. storočia po tom, ako bol prvý raz použitý pri chráme Panny Márie Hodégétrie v monastieri Brontochion. Ide o vynikajúcu ukážku neskorej byzantskej architektúry, ktorá sa pri úpadku ríše od 13. do 15. storočia rozvíjala najmä na polostrove Peloponéz v rámci byzantskej renesancie. Hoci architektúra imituje tú z kostola Hodegetria, rožné dómy sotva vystupujú nad strechu. Vplyv franského štýlu je očividný vo vyčnievajúcej zvonici, pričom apsidy sú bohato zdobené a niektoré okná sú orámované lomenými oblúkmi. Vonkajšia fasáda kostola Pantanassa ukazuje prijatie západných dekoratívnych prvkov a zakomponovanie ich do byzantskej konštrukcie, kým maľby na stenách sú stále prísne ortodoxné.[3] Spolu teda chrám využíva súbor všetkých architektonických trendov a experimentácie, ktoré boli pre dobu jeho budovania príznačné.[5] V okolí kostola sa nachádzajú nižšie hospodárske a ubytovacie objekty, ktoré dodnes slúžia pre potreby mníšstva.

Vnútorná fresková výzdoba je veľmi bohatá a farebná a značná časť z nej sa zachovala ako pôvodná.[4] Ako je tomu aj pri ďalších mystraských kostoloch, niektoré reliéfy sú opätovne použité, zatiaľ čo iné pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Fresky na prízemí pochádzajú zo 17. storočia, zvyšné sú z éry Palaiologovcov.[5] Rozostavenie ikonografického programu na ikonostase a výber jednotlivých postáv mal inšpiráciu v chráme Hodégétria, zatiaľ čo ikonografia christologických scén sa podobá na tie z kláštora Perivleptos. Dekorácie vytvorili najmenej traja rôzni maliari, pre výnimočnú kvalitu ich diela pravdepodobne pochádzajúci z metropoly Konštantínopolu. Presun umelcov do Mystry sa datuje do 14. storočia, kedy, a následne aj v prvej polovici 15. storočia, tvorili významné diela vo všetkých troch vyššie uvedených sakrálnych objektoch.[3]

Súčasné využitie

Pantanassa je jediný mystraský kláštor, ktorý je stále funkčný. V kláštore žijú ženské ortodoxné mníšky, de facto jediné stále obyvateľky horného mesta Mystry. [6] Tie prijímajú aj návštevy veriacich a turistov a poskytujú náboženské požehnanie spolu so službami turistických sprievodkýň po areáli.[5] Počas hlavnej sezóny mníšky živí turistický ruch, predávajú tu tiež občerstvenie, vlastné remeselné výrobky a umelecké predmety.

Referencie
  1. Archaeological Site of Mystras [online]. UNESCO, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. HELLIER, Chris. Monasteries of Greece. [s.l.] : Tauris Parke Books, 1996. [Cit. 2019-05-15]. Dostupné online. ISBN 978-1-85043-264-7. S. 224.
  3. Monastery of Pantanassa [online]. The Byzantine Legacy, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. BORDEWICH, Fergus M.. A MONUMENT OF BYZANTIUM [online]. The New York Times, 14.10.1984, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Monasteries of Mystras - Peloponnese [online]. Monastiria, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Mystras – ráj archeologů [online]. Světadíly.cz, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.