Mohelenská hadcová step

Step v jesennom období

Územie je tvorené prevažne serpentinitom (hadcom). Miestami sa tu vyskytujú granulity a jurské štrky. Na tomto podloží vznikli horečnaté rendziny, neutrálne až slabo alkalické pôdy s vysokým obsahom pôdneho vzduchu, ktorý zapríčiňuje rýchlejšie vysychanie krajiny. Na svahoch, kde pôsobí erózia, prestupuje na povrch hadec vo forme sutín a skalísk.[3] Ďalšie pôdne typy, ktoré sa tu objavujú, sú rankery nachádzajúce sa na sutinách, luvizeme na návejových sprašiach a fluvizeme na nivných sedimentoch.

Mohelenská step sa kvôli rozdielnej vegetácii, vzhľadu a ekologickým predpokladom delí na tri časti: pastvinná step, skalná step a zalesnené stráne.[4]

Na pastvinnej stepi nachádzajúcej sa na náhornej plošine bolo zistené v 20. rokoch 20. storočia najväčšie množstvo trpasličích foriem rastlín (nanizmu). Mikroklíma je tu výrazne teplejšia a suchšia kvôli častejším vetrom a silnejšiemu oslneniu. Tieto okolnosti spôsobujú rýchlejšie vysychanie a po celý rok tu prevláda sucho.[3] Primárnym porastom sú trávy, kostrava ovčia (Festuca ovina), ostrica nízka (Carex humilis) a kavyľ vláskovitý (Stipa capillata). Počas roka tu môžeme uvidieť ďalej krivec žltý (Gage lutea) a divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum). Pozoruhodné sú lišajníky, ktoré v období sucha zvinú svoje stielky do klbka, odpadnú a odvalia sa na vyhovujúce miesto, kde začnú znovu rásť.[2]

Návestia NPR Mohelská hadcová step

Rieka Jihlava - "Čertův ocas"

Druhou časťou je tzv. skalná step. Mikroklíma typická pre túto oblasť je daná niekoľkými faktormi.[4] Hlboké údolie v tvare podkovy s južnou orientáciou, ktoré je chránené od severných a západných vetrov, spolu s jednou z hlavných vlastností hadca, akumuláciou tepla, spôsobuje, že na step dopadá niekoľkonásobne viac slnečného žiarenia.[3] V letných mesiacoch to spôsobuje ohrievanie povrchu skál takmer o 25°C viac, než je teplota vzduchu, a tiež zimné mesiace sú tu teplejšie.[3][4] Dohromady s rýchlym vysychaním pôd vzniká veľmi suchá mikroklíma, ktorá je úplne odlišná od klímy okolia.[3] Typickými rastlinami tu rastúcimi sú čerešňa mahalebková (Prunus mahaleb), nátržník piesočný (Potentilla arenaria), tarica horská (Alyssum montanum) a i.[2]

Treťou a poslednou časťou sú zalesnené stráne nachádzajúce sa na opačnom brehu toku. Podložie tejto oblasti je prevažne tvorené rulami oproti južne orientovaným svahom z hadca.[3] Severná orientácia svahov zapríčiňuje menší vplyv slnečného žiarenia, a teda je táto oblasť chladnejšia a je pokrytá súvislejším lesným porastom.[4] Mikroklíma oproti iným častiam stepi tu nie je tak extrémna a príliš sa nelíši od širšieho okolia. Rastie tu napr. ostrevka vápnomilná (Sesleria caerulea) a rebrica pyrenejská (Libanotis pyrenaica), ktoré sú typickou podhorskou vegetáciou.[2][4]

Mohelno, hadcová step

Rozdielny geologický podklad, orientácia a s ňou súvisiaci zelený porast a členitosť terénu spoločne vytvárajú na nie príliš rozsiahlom území jedinečný ekotop, ktorý má úplne špecifické vlastnosti, ktoré v Česku nemajú obdobu.[3][4]

Teplomilné dúbravy, ktoré boli pravdepodobnou prirodzenou vegetáciou, sa v dnešnej dobe nachádzajú iba na južných svahoch v nižších polohách. V danom pokryve navyše prevažuje invázna borovica. Na náhornej plošine je táto pravdepodobná lesná vegetácia vytlačená druhotnými porastami, predovšetkým bylinami. Aj cez to, že novšie rastliny nahrádzajú pôvodné, veľká časť z nich sú významné a chránené.

Na skalnej stepi sa vyskytuje okrem zakrpatených drevín aj vegetácia asociácie kostrava tvrdá-mliečnik.[4]

Na miernych svahoch južnej až západnej orientácie rastie spoločenstvo subpanónskych stepných trávnikov s dominanciou ostrice nízkej (Carex humilis), kavyľa vláskovitého (Stipa capillata) a kostravy valeskej (Festuca valesiaca).[4][5]

Spoločenstvo úzkolistých suchých trávnikov nachádzajúce sa na náhornej plošine a susedných miernejších svahoch zastupuje napr. jagavka konáristá (Anthericum ramosum), slezinník červený (Asplenium trichomanes) a nátržník piesočný (Potentilla arenaria).[4][6]

Prudké skalnaté svahy rôznej orientácie zastupuje asociácia štrbinovej vegetácie skál a drolín s dominanciou metlušky krivolakej (Avenella flexuosa), lipnice hájnej (Poa nemoralis) a acidotolerantné paprade ako slezinník (Asplenium sp.).[4][7]

Pre stredné časti svahov prevažne s južnou orientáciou je typická hadcová teplomilná dúbrava s kručinkou chlpatou (Genista pilosa), dubohrabinami a na slnečných skalách acidofilnými teplomilnými dúbravami.[4][8]

Prvý podnet na zriadenie rezervácie dal v roku 1914 prof. Josef Podpěra, avšak prekážkou bola vtedajšia ťažba hadca. Pozemky boli prenajaté podnikateľovi Blimmsriterovi a ten sa ich odmietal vzdať. Až po dlhoročnom správnom konaní bola nájomná zmluva zrušená (1930).[3][4]

Mohelenská hadcová step

Zrušením zmluvy však nezaniklo tzv. kutací právo. Po predložení baníckeho a botanického posudku 21. marca 1933 bolo teda ustanovené ochranné pásmo. Po vypracovaní návrhu Rudolfom Dvořákom bolo vymedzené územie k 31. decembru 1933 vyhlásené chráneným územím. Ďalšiu ťažkosť predstavovala stavba cesty Mohelno-Dukovany, ktorá zasahovala do stepi. V tú chvíľu bolo zrejmé, že riešením by bolo odkúpiť pozemky od obce Mohelno. To sa po sérii ďalších problémov uskutočnilo, ale po skončení vojny nechceli Mohelenskí uznať zmluvu z roku 1944 a požadovali za step lesy. Po dvoch kolách rokovaní iniciovaných Viktorom Plevom došlo k vyhláseniu rezervácie 11. decembra 1952. Pri tomto rokovaní sa tiež stanovili ďalšie podmienky ochrany rezervácie Mohelenská hadcová step. Za štátnu prírodnú rezerváciu bola oblasť vyhlásená 29. novembra 1988 nariadením ministerstva kultúry ČSR.[3][4] Posledným významným rokom bol rok 2005, kedy bola step zaradená medzi oblasti sústavy Natura 2000, teda do tzv. európsky významných lokalít (kód CZ0614134).[4]

Starček erukolistý (Senecio erucifolius)

Mohelenská step sa nachádza na rozhraní dvoch fytogeografických oblastí - samotná step spadá do termofytika a oblasť ju obklopujúca do mezofytika. Práve táto skutočnosť sa podieľa na druhovej pestrosti.[3][4] Na stepi boli niektoré druhy rastlín objavené a popísané prvýkrát, takže je toto územie pre nich klasickou lokalitou, jedná sa o mach Aporella moravica, trávu ovsica lúčna (Avenula pratensis) a o trstnatú bylinu trávničku podlhovastú (Armeria vulgaris).[3] Trávnička sa radí k silne ohrozeným druhom flóry ČR a rad lokalít, kde sa nachádza, je chránených.[9] Za zmienku stoja tiež významné tamojšie lišajníky Lecanora serpentinicola a Caloplaca dvorakii.[3] Ľudskou činnosťou sem bolo zavlečených aj niekoľko nepôvodných druhov ako borovica čierna (Pinus nigra) a agát biely (Robinia pseudoacacia).[4]

K dominantným drevinám sa radí borovica lesná, poddruh borovice hákovitej (Pinus sylvestris var. Hamata) nachádzajúca sa primárne na Kryme. Medzi borovicami je možné zahliadnuť ostrovčeky s dubom zimným (Quercus petraea), ktorý pravdepodobne v minulosti prevažoval. Teplomilné kry sú tu tiež časté, a to predovšetkým čerešňa mahalebková (Prunus mahaleb), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), dráč obyčajný (Berberis vulgaris) a borievka obyčajná (Juniperus communis).[3]

Kavyľ vláskovitý (Stipa capillata)

Na rôznych častiach územia sa nachádzajú aj rôzne druhy rastlín. Na prudkých svahoch skalnej stepi s južnou orientáciou sa na jar vytvára súvislý žltý povlak kručinky chlpatej (Genista pilosa) a nátržníka piesočného (Potentilla arenaria) a neskôr tu vykvitá poniklec obyčajný (Pulsatilla vulgaris). V lete tu potom prevažuje porast cesnaku žltého (Allium flavum) a zlatovláska obyčajného (Linosyris vulgaris). Veľkú časť jari a leta tu kvitnú predovšetkým kavyle a kostravy.[3]

Na ďalšej časti, pastvinnej stepi, bolo objavené najviac nanizmu, ktorý sa na skalnej stepi prakticky nenachádza. Z rastlín tu prevláda porast kostráv a ostríc.[4]

Jednou z najznámejších charakteristík je nanizmus rastlín (zakrpatené formy). Tento jav je predovšetkým spojený s malým množstvom živín v pôde, klimatickými podmienkami ako suchý vzduch a veľké množstvo svetla.[2][4] Vďaka týmto predpokladom dosahujú niektoré rastliny len 1/10 až 1/20 svojho bežného vzrastu. Nanizmus nie je však dedičný, semená sú plnohodnotné a pri zasadení do úrodných pôd vyrastú rastliny s ich bežnou veľkosťou.[4][10] Najväčší počet zakrpatených foriem tu objavil prof. Rudolf Dvořák, a to cez 300.[4] Jedným z nanizmov je mak vlčí (Papaver rhoeas), ktorý bežne dorastá do výšky 25-90 cm, ale na stepi sú maky nevetvené, s priľahlými a úzkymi (2-3 mm) lístkami nepresahujúcimi dĺžku 1 cm. Iným príkladom môže byť bodliak ovisnutý (Carduus nutans), túžobník obyčajný (Filipendula vulgaris)[10] a klinček pontederov (Dianthus pontederae).[4][10]

Timotejka tuhá (Phleum phleoides)

Ďalší význam má výskyt tzv. serpentinofytov, rastlín viazaných na hadcové podložie.[3] Ide o slezinník klinovolistý (Asplenium cuneifolium) a predovšetkým podmrvku hadcovú[4] (Notholaena marantae).[3] Mohelenská step je pre túto drobnú papradinku najsevernejšie doložené miesto výskytu. Najbližšie sa nachádza o niekoľko sto kilometrov ďalej v Rakúsku.[4]

Na stepi ju prvýkrát v roku 1858 našiel botanik Carl Roemer (1818-1891). Vtedy si jej prítomnosť vyložil ako relikt z obdobia treťohôr.[4] Podľa nových názorov botanikov sa tu podmrvka hadcová objavila až neskôr v niektorej dobe medziľadovej.[4][10]

Hadomor rakúsky (Scorzonera austriaca) majúci tu jedno z posledných nálezísk, rastie na vápencových skalách a slnečných miestach. Patrí medzi chránené druhy (C3).[4]

Syseľ pasienkový patrí v súčasnosti medzi kriticky ohrozené cicavce

Zo zvieracej ríše je pestro zastúpený hmyz. Z ohrozených druhov hmyzu nachádzajúcich sa na stepi menujme napr. modlivku (Mantis religiosa), askalafa škvrnitokrídleho (Libelloides macaronius) a vidlochvosta feniklového (Papilio machaon).[3][4]

Jedným z dôvodov zaradenia stepi medzi tzv. Európske významné lokality bol výskyt motýľa spriadača kostihojového (Callimorpha quadripunctaria), ktorý je chránený v rámci sústavy Natura 2000. Primárne sa nachádza v teplých oblastiach a jeho húsenice sa v jarnom období živia listami žihľavy a hluchaviek. Dospelé jedince možno vidieť na konci leta.[4] Nachádza sa tu mnoho ďalších druhov motýľov, bolo ich tu zistených niekoľko sto.[11] K najvýznamnejším patrí zelenáčik nevädzovcový (Jordanita chloros), vretienka neskorá (Zygaena laeta) a ďalšie druhy vretienok, piadiviek, môr a iných drobných motýľov.[11]

Na Mohelenskej stepi bolo nájdených 91 zo 107 stredozemných foriem mravcov;[3] v 21. storočí bohužiaľ počet klesol na 64, avšak aj tak to robí viac ako polovicu všetkých druhov na území Česka.[2][4] Výskyt Bothriomyrmex corsicus mohelensis a Strongylognathus bulgaricus, ktoré patria medzi najvýznamnejšie druhy mravcov pre step, nebol už cez 20 rokov potvrdený.[4] Zaujímavá je tiež fauna chrobákov, najmä výskyt bystrušiek Cymindis axillaris, Cymindis humeralis a Platyderus rufus. Na boroviciach sa vyvíja krasoň osemškvrnný (Buprestis octoguttata) a po zemi behá fuzáč piesočný (Dorcadion pedestre). Z ďalších zástupcov teplomilného hmyzu sa tu vyskytuje sedlovka bronzová (Ephippigera ephippiger), žihadlovka žltá Scolia hirta či veľmi vzácny mravkolev Dystoleon tetragrammicus.[11]

Nanizmus, ktorý by sa dal čakať iba u rastlín, sa tu prejavuje aj u hmyzu. Patria sem zástupcovia denných motýľov, teplomilných koníkov (Acridoidea) a hmyzie spoločenstvá na kavyľoch a kručinkách.[3][4]

Z pavúčej ríše bolo objavených 285 foriem zo 410 známych[4] a môžeme menovať vzácne teplomilné bežníky Ozyptila kotulai a Xysticus marmoratus.[11]

Teplá mikroklíma robí z Mohelenskej stepi výborné útočisko pre plazy. K tým vzácnejším patrí jašterica zelená (Lacerta viridis) a užovka fŕkaná (Natrix tessellata).[11] Kuriozitou, ktorá tu bola videná iba raz, bola dvojmetrová užovka stromová (Elaphe longissima).[4] Z vtákov sa tu bežne dajú pozorovať sokol myšiar (Falco tinnuncullus) alebo myšiak hôrny (Buteo buteo).[4] Vyskytuje sa tu tiež výr skalný (Bubo bubo) a zástupcovia niektorých teplomilnejších druhov vtákov: krutohlav hnedý (Jynx torquilla), penica jarabá (Sylvia nisoria) a stehlík konôpka (Acanthis cannabina).[11] Veľmi významný je výskyt populácie sysľa pasienkového (v roku 2007 zhruba päťdesiat jedincov).[4]

Výhľad na JE Dukovany

V dnešnej dobe ovplyvňujú vegetáciu nádrže Mohelno a Dalešice. Ich vybudovaním (1970-1978) došlo k zmene vodného režimu rieky a krovinný porast, ktorý bol prirodzene redukovaný činnosťou tečúcej vody, teraz tvorí súvislý pás a spôsobuje zarastanie koryta. Územie skalnatej a pastvinnej stepi je oproti tomu ovplyvnené ťažbou dreva a pastvou dobytka. Po zastavení pastvy v 50. rokoch 20. storočia začala step zarastať borovicou a zastúpenie drevinami rapídne vzrástlo (zo 16% v roku 1950 na 64% v roku 1984). Po čiastočných regulačných zásahoch (redukcia drevín, odstránenie agátu, znovuobnovy pastvy) sa step postupne vracala do pôvodnej podoby. Všetky dnešné zásahy vychádzajú z plánu starostlivosti o NPR. Skalná step je ponechaná prirodzenému, ale monitorovanému vývoju a vo zvyšných oblastiach budú vykonávať ďalšie bioregulačné kroky - kompletné odstránenie agátu, zmenšenie porastu borovice. Naďalej by mala pokračovať pastva dobytka.[4]

Na jeseň roku 2010 a na jar 2011 prebehlo na stepi upratovanie spočívajúce predovšetkým v zbere odpadkov, ktoré boli podľa možností ďalej vytriedené. O všetko sa staralo občianske združenie Pozemkový spolek Koniklec, ktorý sa tiež stará o ďalšie lokality.[12]

Náučný chodník bol vytvorený v druhej polovici 20. storočia a v roku 2007 bol opravený. Trasa je dlhá 4 km a je doplnená desiatimi tabuľami s informáciami o okolí stanovišťa.

Na tabuli č. 1 sa návštevník zoznámi s históriou rezervácie a správou územia. Z tabule č. 2 sa návštevník dozvie o geomorfologickom vývoji údolia. O pár metrov nižšie sa nachádza skalná step. Panel č. 3 opisuje ekotyp Mohelenskej borovice. Odtiaľ sa klesá k zastávke č. 4 charakterizujúcej zloženie biotopov riečneho údolia. Panel č. 5 informuje o vývoji spoločenstiev a tabuľa č. 6 zoznamuje s významnými osobnosťami spojenými so stepou a vlastnosťami hadca. Pri prechode okolo Mohelenského mlyna, kde je umiestnená galéria, sa pri hati nachádza tabuľa č. 7 popisujúca biotop rieky. Panel č. 8 poukazuje na významných maliarov a fotografov. Značnú časť vzácnych papradí možno nájsť pri zastávke č. 9 a po zdolaní schodov sa návštevník ocitne na náhornej plošine s výhľadom. Posledný panel, č. 10 popisuje biotop stepi a informuje o najnovších udalostiach.[13]

Značky zakazujú vstup návštevníkov mimo vyhradené miesta, lokalita je strážená ostrahou.

• 
  Mohelno, hadcová step
• 
  Hlaváč žltkastý (Scabiosa ochroleuca)
• 
  Veronika klasnatá (Veronica spicata)
• 
  Cesnak žltý (Allium flavum)

1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po česky)
2. PLEVA, Viktor. Mohelno hadcová step: Státní přírodní rezervace. Brno: Krajské středisko státní památkové péče a ochrany přírody, 1964, 11 s.
3. VESELÝ, Pavel. Mohelenská hadcová step: historie vzniku rezervace a jejího výzkumu. Vyd. 1. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně, 2002. 274 s. ISBN 80-7157-595-X.
4. KNOTEK, Jaroslav. Hadcová step u Mohelna. Třebíč : Amaprint-Kerndl, 2007. 24 s. (po česky)
5. >Biomonitoring: Subpanonské stepní trávníky (T3.3A). AOPK ČR. Biomonitoring [online]. [cit. 2012-01-01]. Dostupné z: http://www.biomonitoring.cz/biotopy.php?stanovisteID=24&biotopID=123
6. www.biomonitoring.cz/biotop_cerv_kn/texty/8/texty/katalog/T3.3.pdf
7. biomonitoring.cz [online]. www.biomonitoring.cz, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online. (po česky)
8. Natura 2000 Evropsky významné lokality v ČR: Seznam lokalit. NATURA 2000. Natura 2000 Evropsky významné lokality v ČR [online]. [cit. 2012-01-01]. Dostupné z: http://www.nature.cz/natura2000-design3/web_lokality.php?cast=1805&akce=karta&id=1000043179
9. Natura Bohemica: příroda České republiky. Bohemica natura [online]. [cit. 2012-01-07]. Dostupné z: http://www.naturabohemica.cz/armeria-vulgaris-subsp-serpentini/
10. DVOŘÁK, Rudolf. Mohelno: soubor prací, věnovaných studiu významné památky přírodní = Un recueil des travaux, consacrés à l’étude d’un remarquable monument naturel. Nanismy (trpasličí formy rostlinné) = Nanismi plantarum in stepposis ad substratum serpentinaceum prope Mohelno in Moravia / Rudolf Dvořák ; red. Josef Podpěra. Brno: Svaz pro ochranu přírody a domoviny zemi Moravskoslezské, 1935, 152 s.
11. Národní přírodní rezervace Mohelenská hadcová step [online]. www.cittadella.cz, [cit. 2017-02-28]. Dostupné online. (po česky)
12. Pozemkový spolek koniklec [online]. [cit. 2012-01-07]. Dostupné z: http://www.pskoniklec.ic.cz/jednorazove.php#J8
13. Správa CHKO Žďárské vrchy: Sprievodca náučným chodníkom NPR Mohelenská hadcová step. Hlinsko: AOPK ČR.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mohelenská hadcová step

• Mohelenská hadcová step na Botany.cz
• Popis rezervácie na stránkach obce Mohelno
• AOPK ČR
• Biolib.cz