Prírodný park Třebíčsko

Nadmorská výška sa pohybuje od 350 do 620 metrov nad morom a park leží primárne na podloží z hornín Třebíčského masívu, geologické podložie je tvorené hlbinnými vyvrelinami třebíčského žulosyenitového plutónu. Tento masív v prvohorách v malých hĺbkach stuhol a časom bol tektonickými pohybmi rozlámaný. Časť masívu severne od Třebíča bola neskôr vytlačená na povrch, plášť pokrývajúci žulosyenity bol rozrušený a žulosyenitové balvany boli obnažené v podobe veľkých guľových balvanov. Ostrovčeky týchto balvanov sú charakteristickým prvkom prírodného parku. U Bochoviciach a Hostákove sa vyskytujú kremenné žily.[3]

Pôvodne bola plocha parku zalesnená acidofilnými bučinami a v nižších polohách acidofilnými dubovými lesmi. Postupne však došlo k odlesňovaniu a lesy boli nahradené lúkami, poľami a pasienkami. V súčasnosti však sú v parku prítomné len menšie zmiešané lesíky s borovicovými, dubovými či smrekovými stromami. Na terasách medzi poľami sa nachádzajú remízky s brezami a ďalšími stromami.

Okolo rybníkov a vodných tokov sa nachádzajú mokré lúky s porastom fialky močiarnej, záružlia močiarneho a kukučky lúčnej, po odlesňovaní zostali na niektorých miestach parku fragmenty kostravových pastvín s porastom ponikleca veľkokvetého.

Súčasťou krajiny sú drobné rybníky, kedy na zarastených malých rybníkoch hniezdia lyska čierna alebo chochlačka sivá.[4]

V prírodnom parku sa nachádza aj niekoľko zaujímavých rybníkov. Medzi najzaujímavejšie patria rybníky Velký a Malý Bor, rybník Buršík pri Přeckove a potok Březinka. Významné sú výskytom bobra európskeho. Dôkazom sú ohlodané stromy a malé hrádze postavené bobrom na potoku Brezinka.

Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) na Kobylinci

Kobylinec porastený poniklecom

Kobylinec je prírodná pamiatka ležiaca asi pol kilometra východne od obce Trnava. Ide o územie kostravovej pastviny (náhradné porasty po pôvodných lesoch udržiavané spásaním a kosením). Rozloha pamiatky je 0,44 ha. Kobylinec je zaujímavý predovšetkým výskytom ponikleca veľkokvetého, ktorý je pomerne vzácny. Pamiatkou bol kobylinec vyhlásený v roku 1982.[5][6]

Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) rastie aj na Ptáčovskom kopečku. Ten je taktiež prírodnou pamiatkou ležiacou v tesnej blízkosti miestnej časti Třebíča Ptáčova. Obe prírodné pamiatky bývajú v čase, keď poniklec kvitne, hojne navštevovanými miestami.[7]

Syenitové skály neďaleko Pocoucova

Syenitové skály u Pocoucova sú jednou zo známych lokalít v prírodnom parku. Rozloha rezervácie je 0,7 ha. Zaujímavé sú výskytom žulosyenitových balvanov. Niektoré z nich zaujmú svojou polohou, pretože sa vyskytujú napríklad meter vysoko na úzkom podstavci. Tento zaujímavý úkaz vnikol tak, že okolo žulosyenitového balvanu bola menej odolná rula, ktorú postupne odpratali vonkajšie činitele (voda, piesok, vietor).[8]

Prírodná pamiatka Pazderna bola zriadená z dôvodu zachovania prirodzenej mokrej lúky s výskytom vstavača májového (Dactylorhiza majalis).[9]

Veľký javor je pamätný strom nachádzajúci sa južne od obce Věstoňovice. So svojím vekom asi 600 rokov patrí medzi najstaršie stromy v Česku. Obvod jeho kmeňa činí 750 cm.