Vošky (Aphidinea)

Vošky (lat. Aphidinea alebo Aphidoidea) sú taxón (podrad alebo nadčeľaď) hmyzu. Charakteristické sú malým, zavalitým a málo chitinizovaným telom.

vošky
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Aphidinea
Synonymá
Aphidoidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Merajú 1–3, zriedka až 6 mm. Tykadlá sú 4- až 6-článkové, pritom pomerne dlhé. Bodavocicavým ústnym ústrojenstvom i stavbou tela sú silne prispôsobené na cicanie rastlinných štiav. Majú krídla, ktorých žilnatina krídel je odvodená a zjednodušená. Zadné krídla sú oveľa menšie. V zadnej časti bruška má väčšina druhov pár rúrkovitých príveskov (sifunculi), ktoré majú vzťah k sekrécii, ich presná funkcia však ešte nie je celkom zrejmá. Zadné nohy niektorých druhov dovoľujú slabé skákanie, ktoré sa však nedá porovnať s mérami a väčšinou cikád. Vývin je paurometabolia so štyrmi instarmi. Vošiek poznáme asi 3 500 druhov, z čoho na Slovensku žije 600 – 700 druhov. Pri premnožení sa mnohé druhy stávajú vážnymi škodcami.

Vývojové cykly

V zložitých životných cykloch vošiek sa strieda niekoľko partenogenetických generácií s jednou generáciou pohlavnou. Cyklus má obyčajne 3 fázy:

  • Thelytókna fáza: Na jar sa z prezimovaných vajíčok liahnu nymfy, ktoré dorastajú na bezkrídle samice–tzv. zakladateľky (fundatrices), a tie sa ďalej množia thelytókiou na bezkrídle i krídlaté panny (virgines).V tejto fáze môže dôjsť k lavínovitému namnoženiu obrovského množstva vošiek, pričom krídlaté jedince kolonizujú ďalšie rastliny.
  • Amphitókna fáza: Samice, ktoré sú stále neoplodnené, kladú ďalšie vajíčka, z ktorých sa vyvinú krídlaté samice i samce. Thelytókna a amphitókna generácia sa často líšia aj vo výbere živnej rastliny.
  • Pohlavná fáza: Samce a samice kopulujú, potom samice kladú oplodnené „zimné“ vajíčka, z ktorých na jar vznikajú opäť zakladateľky.

Tento cyklus u (sub)tropických druhov môže byť pozmenený, ale v základe ostáva rovnaký, chýbajú len tzv. zimné vajíčka.

Najčastejšie druhy vošiek na Slovensku

Medzi najvýznamnejších škodcov v slovenských záhradách patrí niekoľko druhov vošiek:

  • Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum) – preferuje kôru a letorosty jabloní. Na mieste napadnutia zvykne strom reagovať tvorbou zdurenín, ktoré môžu prerásť do veľkých rozmerov. V priebehu roka vylučuje vlnačka voskovitú vatu bielej farby. Chráni ju pred predátormi a je tak pre človeka ľahšie rozpoznateľná na rastlinách.
  • Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) – napáda predovšetkým jablone. Cicaním šťavy z listov spôsobuje ich kučeravenie a stáčanie, listy môžu následne zožltnúť a odpadnúť. Pri silnejšom napadnutí jablone horšie rastú a plody nedozrievajú.
  • Voška jabloňová (Aphis pomi) – nachádza sa zvyčajne na jabloniach a hruškách. Reakciou stromov na jej napadnutie je skrúcanie listov bez farebnej zmeny. Napáda tiež stopky rastúcich plodov. Tie sa následne zle vyvíjajú a zakrpatievajú.[1]
  • Voška slivková (Hyalopterus pruni) – napáda slivky, broskyne a marhule. Spočiatku cicaním listov nespôsobuje výraznejšiu zmenu na rastline. Napáda aj letorasty, ktoré sa krivia a zakrpatievajú.
  • Voška chmeľová (Phorodon humuli) – patrí medzi častých škodcov sliviek. Napadnutie stromu je ťažké spozorovať, nakoľko svojim pôsobením len málo skrúcajú listy.
  • Voška čerešňová (Myzus cerasi) – radí sa medzi škodcov čerešní a višní. Spôsobuje intenzívne skrúcanie listov, zakrpatievanie koncov letorastov.
  • Voška broskyňová (Myzus persicae) – patrí k najnebezpečnejším škodcom broskyne. Jej pôsobenie na rastlinách spôsobuje intenzívne skrúcanie listov a vysychanie koncov letorastov.[2]

Iné projekty

Zdroj
  1. Gazdova záhrada [online]. 2020-06-05, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online.
  2. ZACHA, Vladimír; VANEK, Gašpar; NOVÁKOVÁ, Jiřina. Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča. prvé. vyd. [s.l.] : Príroda, 1989. ISBN 80-07-00044-5. S. 352.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.