James Heckman

Narodil sa v Chicagu[1]. Vyštudoval matematiku na univerzite v Colorade a ekonómiu na Princeton University v roku 1971. Bol profesorom ekonómie na Chicagskej univerzite, profesor vedy a spoločnosti na vysokej škole Dublinskej univerzity[2] a vedúci vedecký pracovník American Bar nadácie.

V roku 2000 dostal Nobelovu cenu za priekopnícku prácu v ekonometrii a mikroekonómii[3]. Získal rad ocenení za svoju prácu, vrátane John Bates Clark Medal v roku 1983, cenu Jacoba Mincera za celoživotné dielo v roku 2005, a medailu Ulysses z University College v Dubline v roku 2006.

Je členom mnohých vedeckých a odborných spoločností, vrátane Národnej akadémie vied, Medzinárodného štatistického inštitútu, americkej štatistickej asociácie, spoločnosti ekonómie práce, americkej filozofickej spoločnosti a Národnej akadémie vzdelávania.

Publikoval 279 článkov a deväť kníh.

Je zaraďovaný medzi desať najvplyvnejších ekonómov na svete[4].

• Inequality in America: What Role for Human Capital Policy?. J. Heckman and A. Krueger, eds. forthcoming MIT Press. (2003.)
• Evaluating Human Capital Policy. Princeton University Press. (2004)
• Law and Employment: Lessons From Latin America and the Caribbean. University of Chicago Press. (2003)
• Incentives in Government Bureaucracies: Can Incentives in Bureaucracies Emulate Market Efficiency?. Brookings. (2004)

1. James J. Heckman [online]. 2008, [cit. 2008-11-18]. Dostupné online. (anglicky)
2. University College Dublin web site.
3. http://nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/2000/index.html
4. http://ideas.repec.org/top/top.person.all.html

• Autobiografia na Nobelprize.org

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Heckman na anglickej Wikipédii.