Mikojan-Gurevič MiG-27
Mikojan-Gurevič MiG-27 (rus. Микоян и Гуревич МиГ-27) (v kóde NATO: "Flogger-D/J") je sovietsky stíhací bombardér s meniteľnou geometriou krídel. Bol vyvinutý a vyrábaný konštrukčnou kanceláriou MiG v období studenej vojny a neskôr bola jeho licenčná výroba spustená aj v Indii.
| MiG-27 | |||
.jpg.webp) | |||
| Typ | stíhací bombardér | ||
|---|---|---|---|
| Výrobca | Irkutský letecký závod 60. výročia ZSSR Ulan-Udenský letecký závod Hindustan Aeronautics Limited | ||
| Konštruktér | G. A. Sedov | ||
| Prvý let | 17. novembra 1972 | ||
| Zavedený | február 1975 | ||
| Charakter | v službe | ||
| Hlavný používateľ | Indické vzdušné sily Kazašské vzdušné sily a protivzdušná obrana | ||
| Výroba | 1972 – 1987 | ||
| Vyrobených | 1 075 | ||
| |||
Ide o jednomiestne jednomotorové bojové lietadlo, určené na ničenie stacionárnych a pohyblivých pozemných cieľov.
Vznik a vývoj
.jpg.webp)
MiG-23BN, útočný variant sovietskeho Floggeru, bol len prechodným riešením, ktoré nesplnilo očakávania ani konštruktérov, ani zákazníkov. Sovietske letectvo malo na tento typ lietadla oveľa vyššie požiadavky, hlavne čo sa týka nosnosti a rozmanitosti integrovanej výzbroje. Zvýšené nároky boli taktiež na vzletové a pristávacie charakteristiky, ale aj jednoduchosť pilotáže.
Šéfkonštruktérom projektu vývoja nového lietadla sa stal G. A.Sedov a stroj dostal označenie MiG-23BM (M ako modernizovaný). Prvé dva prototypy boli postavené na báze MiG-23B s motormi AL-21F-3. Lietadlá prešli značnými úpravami, z ktorých najvýznamnejšou boli konštrukčné zmeny podvozku a prívodov vzduchu do motora.
Skúšobný pilot V. E. Menitskij vzlietol s prvým prototypom MiGu-23BM (palubné číslo 351) dňa 17. novembra 1972. Po zrealizovaní potrebných konštrukčných zmien začala na konci roku 1973 Irkutskom leteckom závode sériová výroba MiGov-23BM. Výroba trvala až do jari roku 1978, pričom v tomto období zišlo z linky 360 lietadiel tohto typu. Po absolvovaní všetkých skúšok boli lietadlá vo februári 1975 zaradené do služby pod názvom MiG-27.[1]
Konštrukcia
Meniteľná geometria krídel umožnila lietadlu, aby dosahovalo požadované vlastnosti pri letoch v nízkych výškach, čo bolo pre priamu podporu pozemných jednotiek kľúčové.
Pohon MiGu-27 zabezpečuje R-29B-300 s ťahom 78,5 kN, resp. 112,8 kN za použitia prídavného spaľovania. Lietadlo dosahuje na úrovni mora rýchlosť Mach 1.09 (1 350 km/h), pričom jeho maximálna rýchlosť vo výške 8 000 m je Mach 1.5 (1 810 km/h). Stúpavosť stroja je 200 m/s a jeho dostup 15 600 m. Bojový rádius lietadiel MiG-27 je 780 km.
MiG-27K je vyzbrojený neriadenými raketami S-5, S-8, S-13, S-24. Z riadených striel typu vzduch-zem môže niesť nasledovné:
- Ch-23M s rádiovo povelovým navádzaním a dosahom 2-10 km ,
- Ch-25ML s poloaktívnym laserovým navádzaním a dosahom 2,5-10 km ,
- Ch-29L s poloaktívnym laserovým navádzaním a dosahom 10 km alebo Ch-29T s elektro-optickým navádzaním a dosahom 12 km,
- protirádiolokačnú strelu Ch-27PS
- Ch-31P s pasívnym rádiolokačným navádzaním a dosahom 110 km.[2]
Používatelia
Špecifikácie (MiG-27K)[4]
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 17,14 m
- Rozpätie:
- roztiahnuté : 13,97 m
- stiahnuté: 7,78 m
- Výška: 5 m
- Nosná plocha :
- maximálna: 37,27 m²
- minimálna: 34,16 m²
- Hmotnosť (prázdny): 11 600 kg
- Vzletová hmotnosť: 18 100 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 20 500 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojprúdový motor R-29-B-300 s prídavným spaľovaním
- Suchý ťah: 78.4 kN
- Ťah s forsážou: 112.7 kN
Výkony
- Maximálna rýchlosť:
- Mach 1.5 (1 810 km/h) vo výške 8 000 m
- Mach 1.09 (1 350 km/h) na úrovni mora
- Bojový rádius: 780 km
- Dolet:
- 1 800 km
- 2 220 km s jednou prídavnou palivovou nádržou
- Dostup: 15 600 m
- Stúpavosť: 200 m/s
Výzbroj
- 1× kanón GŠ-6-30 kalibru 30 mm so zásobou munície 260 ks
- možnosť podvesiť 1× kanón GŠ-23 kalibru 23 mm
- 7 externých závesov s nosnosťou do 4 000 kg
