Mickie Most

Narodil sa ako Michael Peter Hayes juhozápadne od Londýna v meste Aldershot v anglickom grófstve Hampshire. V roku 1951 sa s rodičmi presťahovali na severozápadné predmestie Londýna do Harrow. V mladosti jeho hudobný vkus ovplyvňovalo hlavne skiffle a rokenrol.

Zo školy odišiel ako pätnásťročný a šiel pracovať ako spievajúci čašník do Londýnskej kaviarne The 2i's Coffee Bar, ktorá bol centrom kde sa stretali neskoršie hviezdy popkultúry konca 50. rokov, ale aj ďalších desaťročí, medzi inými tam boli aj Cliff Richard, Tony Sheridan, Gary Glitter, Marc Bolan, či Ritchie Blackmore. V tejto kaviarni vzniklo jeho priateľstvo s budúcim obchodným partnerom, Petrom Grantom, a spolu s Alexom Whartonom (známy ako Alex Murray) založili spevácke duo The Most Brothers. Táto spevácka dvojica u vydavateľa Decca Records dala na trh hudobný singel „Takes A Whole Lotta Loving to Keep My Baby Happy“ a potom sa rozišla. Wharton potom produkoval s Moody Blues singel „Go Now“. V roku 1959 si Michael Peter Hayes zmenil meno na Mickie Most a odcestoval s manželkou Christinou do Južnej Afriky, kde založil skupinu Mickie Most and the Playboys. V tejto krajine kapela nahrala jedenásť singlov, ktoré potom ako v rade za sebou vychádzali na trh, sa dostali na vrchol hudobného rebríčka. Väčšina z nich boli coververziami piesní hudobníkov ako Ray Peterson, Gene Vincent, Buddy Holly a Eddie Cochran. V roku 1962, po návrate do Londýna, sa zúčastnil viacerých koncertných turné a nahral singel „Mister Porter“, ktorý bol v júli roku 1963 na 45. mieste rebríčka UK Singles Chart. S menším ohlasom sa v tomto roku stretla aj jeho nahrávka „The Feminine Look“, na ktorej ako štúdiový hudobník hrala neskoršia legenda britského heavy rocku, Jimmy Page.[4]

Po tom, ako Most prešiel hudobnou kariérou sa začal venovať aj práci v hudobnom priemysle. Začínal ako predajca nahrávok v obchodných reťazcoch, kde ponúkal hudobnú produkciu Columbia Records. Potom, ako zazrel v klube A-Go-Go v Newcastle skupinu The Animals dal im ponuku produkovať ich prvý singel, „Baby Let Me Take You Home“, ktorý sa v UK Singles Chart dostal na 21 miesto. Po ňom nasledovala nahrávka „The House of the Rising Sun“, ktorá sa stala medzinárodným hitom.

Potom ako bol cez Dereka Everetta (z EMI) oslovený ich manažérom, Harveyom Lisbergom, Most mal úspechy aj s produkovaním pre kapelu Herman's Hermits.[5] Ich prvou spoločnou produkciou bol singel „I'm into Something Good“, ktorý sa stal číslom jeden a spolu s nasledujúcim albumom dosiahol predaj desať miliónov nosičov. V Spojených štátoch v tom čase dostihol popularitu skupiny The Beatles.

V júli 1964 mal Most v produkcii aj iný Top 10 hit, „Tobacco Road“ pôvodne coververziu od Johna D. Loudermilka, ktorú nahral s kapelou The Nashville Teens. V septembri roku 1964 bol Most pri nahrávacom pulte keď Brenda Lee nahrávala piesne „Is It True“ a „What'd I Say“. Singel „Is It True“ vyšiel v Anglicku a neskôr v USA, kde dostal zlatú certifikáciu. Druhý singel, „What'd I Say“, sa stal európskym hitom, no v Spojených štátoch oficiálne nevyšiel. Most medzi rokmi 1964-69 produkoval aj mnoho iných v hudobných rebríčkoch úspešných singlov a albumov od rôznych umelcov, napríklad Donovanove piesne „Sunshine Superman“, „Mellow Yellow“, „Jennifer Juniper“ a „Hurdy Gurdy Man“, alebo aj hity, ktoré speváčka Lulu nahrala pod názvami „To Sir, with Love“, „The Boat That I Row“, „Boom Bang-a-Bang“ (súťažila s touto piesňou v roku 1969 na Eurovision Song Contest), „Me the Peaceful Heart“ a „I'm a Tiger“.

V roku 1968 bol pri nahrávaní posledného singla kapely The Seekers, „Days of My Life“ a s Nancy Sinatrovou v roku 1969 nahral pieseň „The Highway Song“. V 60. rokoch mal Most podpísanú zmluvu aj so spevákom a gitaristom, Terrym Reidom,[6] a dievčenskou skupinou The She Trinity.

V štúdiu Mostovi najčastejšie asistovali stabilne tí istí hudobníci. Boli to gitaristi Big Jim Sullivan a Jimmy Page, basgitarista a aranžér John Paul Jones, na klavír hrával Nicky Hopkins a na bicích nástrojoch účinkoval ďalší štúdiový hráč, Bobby Graham. Pre Jeffa Becka nahral hity „Love is Blue“ a „Hi Ho Silver Lining“ a pre jeho skupinu, Jeff Beck Group, produkoval albumy Truth a Beck-Ola. Pri nahrávaní singlu „Barabajagal“ dal dokopy Beckovu skupinu s Donovanom. Potom ako sa stal prepadákom album Little Games od skupiny The Yardbirds, sa Most rozhodol vyhýbať rockovým skupinám. The Yardbirds namietali proti jeho snahám skracovať dĺžky nahrávok na tri minúty a proti tomu, že albumy vlastne boli kolekciami singlov. Koncom roka 1969 bol tento priamočiary prístup jedným z dôvodov Mostovho rozchodu s Donovanom. V roku 1973 sa spolu znovu zišli v štúdiu, kde nahrali album Cosmic Wheels.

Pamätná tabuľa na stene RAK studios.

Aby sa predchádzalo niektorým problémom, rozhodol sa Most zriadiť vlastnú produkčnú kanceláriu, ktorá sídlila na Oxford Street. Jeho spoločníkom bol Peter Grant, ktorý mal ponuku manažovať skupinu The Yardbirds. V roku 1968 sa takto založila značka RAK, ktorá sa primárne zaoberala produkciou The Yardbidrs, ktorí sa čoskoro stali Led Zeppelin. Oficiálne vznikla v roku 1969 RAK Records a RAK Music Publishing. Mala vlastnícke práva na skladbu „You Sexy Thing“, ktorú pre skupinu Hot Chocolate napísal spevák Errol Brown a čiastočne aj na „I Love Rock 'n' Roll“ od skupiny Arrows.

RAK studios vo Westminsteri

Prvým umelcom, ktorý so značkou RAK Records bola folková speváčka Julie Felixová. Jej vydali úspešný hit „El Condor Pasa“. V roku 1970 Most produkoval pre Apple Records hit „Temma Harbour“ pre Mary Hopkinonovú, ktorej produkoval aj súťažnú pieseň, „Knock, Knock Who's There?“, s ktorou vystúpila na Eurovision Song Contest. V roku 1970 ponúkol Most nahrávaciu zmluvu Suzi Quatro, ktorú videl Detroite pri vystúpení so sestrami v skupine, ktorá sa z The Pleasure Seekers premenovala na Cradle. Quatro sa zaradila do zoznamu umelcov u RAK Records, do ktorého pribúdali mená, ako CCS, Arrows, Smokie (s Chrisom Normanom) (pôvodne mali meno Smokey), Hot Chocolate, Angie Miller, Chris Spedding a Heavy Metal Kids. Prenajali si skladateľskú dvojicu Nicky Chinn a Mike Chapman, a produkovali piesne „Can the Can“, „Devil Gate Drive“ (pre Suzi Quatro), či „Tiger Feet“, „Lonely This Christmas“ a „Oh, Boy!“ pre skupinu Mud.

Pre RAK v 70. rokoch Most produkoval hity pre skupinu New World, speváka Duncana Browneho, hráča na bicie nástroje, Cozyho Powella, hudobníka Tama Whiteho, skupinu Racey, či v roku 1976 prvý sólový album Chrisa Speddinga. V roku 1980 Mickie Most objavil, Kim Wilde, ktorá v tom čase pri nahrávaní v Lutone spievala vokály svojmu otcovi, Martymu Wildemu. Nahral s ňou jej úspešný hit „Kids in America“

Most patril k členom poroty televíznej talentovej show kanálu ITV, New Faces, v ktorej jeho kritický postoj a poznámky pripomínali neskoršie pôsobenie Simona Cowella v programe, ktorý u nás poznáme ako Slovensko hľadá Superstar. Most bol producentom televíznej série Revolver, ktorá sa venovala punk rocku. Do pilotnej epizóde tejto série prijala vtedy jeho pozvanie aj Kate Bushová.

V roku 1983 bola spoločnosť RAK predaná EMI, no v roku 1988 bola jej činnosť obnovená.

V roku 1995 bol Mostov majetok odhadovaný na 50 miliónov libier a jeho meno sa nachádzalo v The Sunday Times v zozname Top 500 najbohatších ľudí Anglicka. Jeho dom na londýnskej Totteridge Lane bol považovaný za najväčšiu súkromnú stavbu Spojeného kráľovstva a jeho cena sa odhadovala na 4 milióny libier.

Jeho produkčná činnosť začala klesať potom, ako mu v roku 2000 diagnostikovali nádorové ochorenie. Most zomrel vo veku 64 rokov, dňa 30. mája 2003, na rakovinu pobrušnice (peritoneal mesothelioma).[1] Spopolnený bol v krematóriu Golders Green. S manželkou Christinou mal Mickie Most tri deti: Calvina, Nathalie a Cristalle. Na budove RAK studios mu bola dňa 16. mája 2004 odhalená modrá pamätná tabuľa.[7]