Marc Bolan

Pamätná tabuľa na rodnom dome Marca Bolana v Hackney (november 2005)

Bolan vyrastal v povojnových časoch v štvrti Stoke Newington, ktorá sa nachádza vo východolondýnskej mestskej časti Hackney. Jeho matkou bola Phyllis Winifredová (rodená Atkinsová) a otcom šofér nákladného automobilu, Simeon Feld. Otec bol Aškenázsky Žid s rusko-poľskými koreňmi.[1][2][3] Neskôr sa presťahoval do Wimbledonu v juhozápadnom Londýne, kde si obľúbil rokenrolovú hudbu Gene Vincenta, Eddieho Cochrana, Arthura Crudupa a Chucka Berryho. Chodieval do kaviarni 2i's v Soho, ktorá bola povestná tým, že od polovice 50. rokov 20. storočia (až do 70. rokov) v nej premiérovo vystupovalo mnoho neskorších významných hviezd populárnej hudby a hudobného priemyslu, medzi ktoré patril napríklad aj Cliff Richard, Tony Sheridan, Gary Glitter, Ritchie Blackmore, či neskorší významný hudobný producent, Mickie Most.

Mark chodil do Northwoldskej základnej školy. Účinkoval v jednej časti britskej televíznej série BBC, Orlando. Ako deväťročný dostal svoju prvú gitaru, s ktorou začal hrávať v skiffleovej kapele. Ešte kým chodil do školy, hrával v triu „Susie and the Hula Hoops“, v ktorom spievala vtedy dvanásťročná neskoršia popová hviezda Helen Shapirová. Na gitaru hrával aj svojim kamarátom počas školských prestávok. Keď mal Bolan 15 rokov bol za nevhodné správanie zo školy vylúčený.[4]

Veľmi krátko potom sa Mark pod pseudonymom „John Temple Boy“ v rámci modelingovej agentúry stal tvárou obchodu s pánskym oblečením. Bol modelom pre jeho odevné katalógy, no predvádzal sa aj vo výkladoch predajní. Časopis Town ho spolu s ďalšími dvoma modelmi označuje za priekopníkov popularizácie tejto profesie medzi mužmi. V roku 1964 sa Mark spojil so svojím prvým manažérom, ktorým bol Geoffrey de-la-Roy Hall. V sprievode štúdiových hudobníkov spolu vyprodukovali skladbu „All at Once“, ktorá pripomínala štýl piesní jeho hudobného vzoru z mladosti, v tom čase ospevovaného ako „anglický Elvis“, Cliffa Richarda. Táto nahrávka je oficiálne považovaná za prvý Bolanov profesionálny hudobný produkt.

Potom ako sa vtedy ešte Mark Feld spojil so svojim ďalším producentom, Allanom Warrenom, zmenil si svoje umelecké meno na Tobyho Tylera. Toto stretnutie sa stalo pre Bolana základným pojítkom pre jeho cestu do vtedajšieho centra šoubiznisu. Bolo to potom, ako ho Warren videl dlhé hodiny hrať na gitare so skríženými nohami na podlahe jeho izby. Bolan v tom čase rád chodil v bohémskom odeve a menčestrovej čiapke, ku ktorej ho inšpiroval Bob Dylan. Z tejto doby vydal sériu jeho snímok fotograf Michael McGrath.[5] S Warrenom Bolan nahral demonahrávky coververzií piesní, z ktorých boli najznámejšie „Blowin' in the Wind“ od Boba Dylana a „The Road I'm On (Gloria)“ od speváka Diona DiMucciho.

Neskôr si Mark Feld menil umelecké mená na Marka Bowlanda, potom na Marca Bolana. Podľa vyjadrení Dannyho Bakera v televízii BBC bolo priezvisko „Bolan“ skratkou vytvorenou z mena Boba Dylana.[6][7] Pod týmto menom získal Marc v auguste roku 1965 kontrakt u Decca Records, kde nahral svoj debutový singel „The Wizard“. Producentom bol Jim Economedes, hudobným režisérom Mike Leander. Sprievodné vokály spolu so štúdiovými hudobníkmi s Bolanom nahralo trio The Ladybirds. Singel oficiálne vyšiel 19. novembra 1965. V júni 1966 Bolan vydal svoj druhý oficiálny singel, „The Third Degree“, ktorého „B-stranou“ bola pieseň, chválospev na beatnických básnikov, „San Francisco Poet“. Žiadna z nahrávok sa nedostala do hudobných rebríčkov.

V roku 1966 Marc Bolan so svojou gitarou prišiel za producentom Simonom Napierom-Bellom s konštatovaním, že raz bude veľkou hviezdou, no k tomu potrebuje niekoho, kto by mu pomohol s hudobnými aranžmánmi. Napier-Bell Bolana prijal a vypočul si jeho piesne. Vybavil mu nahrávanie, na ktorom vznikli jednoduché dielka, z ktorých väčšina vyšla až v roku 1974 na albume The Beginning of Doves. Jediná skladba, zlovestne znejúca barokovo-folková nahrávka „Hippy Gumbo“, sa stala tretím Bolanovým neúspešným singlom. Ďalšia pieseň, „You Scare Me to Death“, bola použitá do jednej reklamy na zubnú pastu. Vylepšené nahrávky niektorých ďalších piesní boli použité v roku 1982 na albume You Scare Me to Death. Napier bol okrem Bolana manažérom The Yardbirds a John's Children. Najprv sa ho pokúšal spojiť s The Yardbirds, no od začiatku roka 1967 s ním počítal do John's Children. Mal rešpekt pred Marcovou kreativitou a potenciálom písať nové vlastné piesne. Skupina vydala jeho skladbu „Desdemona“, ktorú v BBC zakázali, lebo obsahovala časť textu: „lift up your skirt and fly“ („zdvihni si sukňu a leť“).

Bolanova spolupráca s kapelou bola krátka. Prehodnotil ju po nešťastnom nemeckom koncerte, ktorý sa konal spolu so skupinou The Who. Utiahol s načas do ústrania a začal sa venovať písaniu fantazijných románov, The Krakenmist a Pictures Of Purple People, ako aj básní a piesní. Niekedy svoje predstavy prepájal so skutočnosťou. Hovoril, že sa v Paríži stretol s čarodejníkom, ktorý mu poskytol zázračnú schopnosť levitovať. Čas, ktorý s čarodejníkom strávil označoval za „mýtický“, no v skutočnosti sa jednalo o cestu, ktorú v roku 1965 absolvoval s americkým hercom Riggsom O'Harom, Potom ako sa osamostatnil od John's Children, začal písať novoromantické piesne, ktoré sa mali stať základom jeho prvých albumov vydaných v skupine T. Rex.

Po rozpade John's Children sa kapela dostala do viacerých problémov. Podľa vyjadrenia Bolanovho životopiscu sa im, okrem iného, z nahrávacieho štúdia vtedy stratila väčšina hudobnej aparatúry. Marc v tom čase spolu s gitaristom Benom Cartlandom, hráčom na bicie nástroje Stevem Peregrinom Tookom a neznámym basgitaristom založil hudobnú skupinu Tyrannosaurus Rex. Napier-Bell o tom hovoril, že „Bolan dohodol vystúpenie v Electric Garden a potom dal do časopisu Melody Maker inzerát, že hľadá hudobníkov. Časopis vyšiel v stredu, v deň konania koncertu. O tretej mal Marc pohovory s hudobníkmi, a o piatej bol pripravený na pódiu... Bola to katastrofa. Jednoducho boli vypískaní z vystúpenia.“[8]

Po skúsenosti z tohto koncertu, Bolan vytvoril z pôvodnej kapely duo, v ktorom s ním zostal Took. Pokračovali ako psychedelicko-folk rocková dvojica hrajúca Bolanove piesne, ktoré Took sprevádzal na ručné bicie a perkusie, iba občas hral na basovú gitaru. Bolan k tomu počas hrania na akustickú gitaru spieval. Napier-Bell hovorieval, že „Marc po tom, ako katastrofálne dopadlo jeho vystúpenie s elektrickou aparatúrou, stratil guráž skúsiť to znovu. Bol to priveľmi krutý úder pre jeho ego... neskôr všetkým tvrdil, že bol nútený hrať akustickú hudbu, lebo iba tak hudobné nahrávky prezentovali jeho umelecký zámer“.[8]

Pôvodná zostava zoskupnia Tyrannosaurus Rex vydala tri albumy a štyri hudobné single. Títo hudobníci mali blízko k rebríčkom, kde sa dostali najvyššie na pätnástu pozíciu, ku ktorej im dopomohla aj účasť v programe Radio 1, moderovanom DJ Johnom Peelom. Medzi špičku úspechov tejto ich éry patrili aj ich prvé vystúpenia, ktoré sa konali v roku 1968 bez nároku na vstupné v londýnskom Hyde Parku. Ich hudba sprevádzala Bolanovu nepozemskú poetiku. Prezentovali ako slobodomyseľní ľudia a pred svojim rozpadom patrili medzi popredné osobnosti undergroundovej scény, ktorú v tom čase viedlo hnutie hippies. Po ich prvom americkom turné Took vďaka závislosti na drogách kapelu opustil.

V roku 1969 Bolan publikoval svoju prvú a aj jedinú básnickú zbierku The Warlock of Love. Niektorí kritici zamietali ako nedostatočne zrelú. Bola plná Bolanových kvetnatých výpovedí a slovných hračiek. Medzi rokmi 1969-70 sa z nej predalo 40 tisíc výtlačkov a stala sa v tejto dobe najpredávanejšou knižkou s básnickou zbierkou.[9] V roku 1992 publikovala Tyrannosaurus Rex Appreciation Society reedíciu tohto vydania.[10]

Bolan bol stále inšpirovaný silou rokenrolu a tak sa postupne vracal k myšlienke využívania zvuku elektrofonicky zosilnenej gitary. Kúpil si bielu gitaru Fender Stratocaster s kašmírovou dekoráciou. Potom, ako Tooka v dvojici nahradil Mickey Finn začal využívať elektrický gitarový zvuk, ktorý nahral na album A Beard of Stars, ktorý bol posledným vydaným ako dielo skupiny Tyrannosaurus Rex. Tento album uzatvára nahrávka „Elemental Child“, v ktorej je dlhý elektrofonický gitarový part inšpirovaný Jimim Hendrixom.

Marc Bolan sa oženil s June Child, ktorá bola sekretárkou manažéra jedného z jeho ďalších umeleckých vzorov, ktorým bol Syd Barrett. Jeho manželka svojim vplyvom mu napomohla v kariére hudobného biznisu. Potom ako sa Marc Bolan odvažoval do väčších hudobných experimentov, zadovážil si modifikovaný ročník gitary Gibson Les Paul (táto gitara je na obale album T. Rex). Krátko nato napísal svoj prvý hit „Ride a White Swan“ na ktorého nahrávke dominovalo rytmické tlieskanie, perkusie a Bolanova gitara. V tom čase sa názov kapely skrátil na T. Rex.

Mickey Finn

Na produkciu singlu „Ride a White Swan“ dohliadali Bolan a Tony Visconti. Tento sibgel, ktorý bol sčasti inšpirovaný hitom „In the Summertime“ od skupiny Mungo Jerry, zmenil Marcovu kariéru a posunul ho od prevažne akustického smerom k elektrickému zvuku. Singel nahrali 1. júla 1970 a vydali ho neskôr v tom istom roku. Nahrávka v rebríčku UK Top 40 pomaly stúpala až kým sa začiatkom roku 1971 nezastavila na jeho druhej pozícii.

Bolan sa na koncertoch prezentoval v cilindri, okolo krku mal páperové boas a na líca si lepil lesklé flitre. Pôvodne sa hovorilo, že bol inšpirovaný od svojej osobnej asistentky, Chelity Secundy, no Bolan v interview s Johnom Pidgeonom pre Radio 1 povedal, že si flitre len tak mimochodom na tvár nalepil z toaletného stolíka svojej manželky predtým ako sa zúčastnil jedného fotenia. Tento imidž na obrázkoch inšpiroval jeho fanúšikov, ale aj v ďalších variáciách aj niektorých jeho hudobných súčasníkov a tak sa zrodila éra glitter (alebo ináč aj glam) rocku. Glamové obdobie vytiahlo na svetlo aj Davida Bowieho, ktorého Marc spoznal v undergroundových časoch. V roku 1970 hral na gitaru na Bowieho singli „Prettiest Star“, mali spoločného manažéra, Tonyho Howarda a producenta Tonyho Viscontiho, no ich priateľstvo sprevádzala profesionálna rivalita.

Po vydaní singlu „Ride a White Swan“ a albumu T. Rex, sa skupina rozrástla do kvarteta. Pridal sa k nim basgitarista Steve Currie a Bill Legend, ktorý hral na bicie nástroje. Nahrali spolu singel „Hot Love“ s naviazaným rytmom, sláčikmi a rozšírenými vokálmi miestami inšpirovanými skladbou „Hey Jude“. Šesť týždňov bol tento singel na vrchole a rýchlo ho nasledoval hudobne vyspelejší „Get It On“, ktorý bol na vrchole štyri týždne. Verzia singlu pre USA mala názov „Bang a Gong (Get It On)“ (singel „Get It On“ v tom čase vydala americká skupina Chase). V Štátoch sa singel dostal na desiatu priečku, bol to jediný zo singlov v Top 40, ktoré skupina T. Rex v tejto krajine vydala.

V novembri roku 1971 hudobný vydavateľ, Fly, na vydanie albumu Electric Warrior bez Bolanovho súhlasu dal skladbu „Jeepster“. Táto skutočnosť Marca pobúrila natoľko, že s Fly Records zrušil zmluvu a oslovil EMI, ktoré mu dalo možnosť založiť si vlastnú značku T. Rex Wax Co. Táto značka mala logo, na ktorom bol typický obrázok Bolanovej hlavy a ramien. Napriek tomu, že Bolan nahrávku „Jeepster“ neschválil, v britských rebríčkoch sa dostala na druhú pozíciu. V roku 1972 mal bola v britských rebríčkoch dve jednotky, „Telegram Sam“ a „Metal Guru“ (vystriedal ju Elton John s nahrávkou „Rocket Man“) a dve dvojky, „Children of the Revolution“ a „Solid Gold Easy Action“. V tom istom roku sa Bolan objavil vo filme Born to Boogie, ktorý nakrútil Ringo Starr. Bol to dokument z koncertu vo Wembley Empire Pool, ktorý sa konal 18. marca 1972. Bol mixovaný so sureálnymi scéna z Lennonovho zámku v Ascote a s nahrávaním, na ktorom sa ako hráč na druhé bicie zúčastnil Ringo Starr a na klavír hral Elton John. V tom čase dosiahol predaj skupiny T. Rex šesť percent celkového predaja hudobných nosičov v Spojenom kráľovstve. V roku 1973 nahral Bolan spolu s Jeffom Lynnem druhú sólovú gitaru v skladbách „Ma-Ma-Ma Belle“ a „Dreaming of 4000“ na album, ktorý skupina Electric Light Orchestra vydala pod názvom On the Third Day. Tretia nahrávka dvojice, „Everyone's Born To Die“, vyšla v roku 2006 ako bonus na reedícii tohto albumu. Bolan nahral v roku 1973 gitaru aj v piesni „Have You Seen My Baby (Hold On)“, ktorá vyšla na albume Ringa Starra, Ringo. Ku koncu roka 1973 začala popularita Marca Bolana klesať aj keď ešte stále mal jedne hit na tretej priečke rebríkov Spojeného kráľovstva, singel „20th Century Boy“.

V februári nasledujúceho roka singel Marca Bolana, „The Groover“, bol v rebríčkoch štvrtý, singel „Truck On (Tyke)“ sa nedostal do Top 10, bol na dvanástej priečke. V roku 1974 nahral album Zinc Alloy and the Hidden Riders of Tomorrow, ktorý bol prepracovanejší a mal omnoho bohatší zvuk. Spolupracoval na ňom aj druhý gitarista, Jack Green, niekoľko štúdiových hudobníkov a aj Bolanova vtedajšia priateľka, Gloria Jonesová, ktorá hrala na klávesové nástroje a prispela naň aj vokálmi. Medzi najvýznamnejšie skladby albumu patrila pieseň „Teenage Dream“.

Postupne sa ale pôvodná zostava skupiny T.Rex rozpadala. Bill Legend od nich odišiel v roku 1973, Mickey Finn v roku 1975 a aj Bolanovo manželstvo sa rozpadlo potom, ako prepukla jeho aféra s vokalistkou Gloriou Jonesovou, ktorá mu porodila 26. septembra 1975 syna Rolana. V tom čase Bolan strávil veľa času v USA, kde nahrával a vydávať single a albumy. Tieto diela, plné neobvyklých textov a často aj excentrických hudobných experimentov, nezískali významnejšie komerčné úspechy. Bolan nežil zdravým štýlom. Začal priberať, a keď sa cítil lepšie hneď sa púšťal do práce, výsledkom čoho bolo, že vyprodukoval aspoň jeden album ročne.

Gloria Jonesová a Rolan Bolan v roku 2014.

Gloria Jonesová porodila Bolanovho syna v septembri roku 1975. Dostal meno Rolan Bolan, v rodnom liste má meno Rolan Seymour Feld. V tom istom roku sa Marc Bolan vrátil z daňového exilu v USA a v Monaku do Spojeného kráľovstva a predstavil sa publiku s nízko nákladovým koncertným turné. Vystúpil aj v televízii LWT v popovej relácii Supersonic, ktorú režíroval jeho niekdajší kamarát Mike Mansfield a získal si v ňom priazeň viacerými singlami, no jeho úspech sa s tým, čo zažil začiatkom 70. rokov nedalo porovnať. Posledný člen zlatej éry zoskupenia T. Rex, Steve Currie, odišiel koncom roka 1976.

Začiatkom roka 1977 dal Bolan dokopy novú skupinu a vydal album Dandy in the Underworld. Spolu s punkrockovou skupinou The Damned sa vydal na koncertné turné po Spojenom kráľovstve. Britská televízna stanica, Granada Television, s Bolanom nakrútila šesťdielnu sériu Marc, v ktorej predstavila jeho kapelu a jeho hudobné nahrávky. Bolan v tom čase schudol a nadobudol opäť imidž, ktorý mal v čase, keď prežívala kapela T. Rex svoje obdobie najväčšej slávy. V jednej z častí účinkoval aj bývalý člen John's Children, Andy Ellison, ktorý bol v tom čase frontmanom skupiny Radio Stars. V poslednej časti s Bolanom v duete účinkoval aj David Bowie.[11]

Pamätník na mieste Bolanovej smrti (Bolan's Rock Shrine).

Bolan zomrel 16. septembra 1977, dva týždne pred jeho 30. narodeninami.[12][13] Viezol sa ako pasažier vo fialovom automobile Mini 1275GT (ŠPZ: FOX 661L), ktorý riadila Gloria Jonesová. Boli na ceste domov z reštaurácie v Berkeley Square vo Westminsteri.

Potom, ako Jonesová stratila počas jazdy kontrolu nad vozidlom, auto narazilo do stĺpika reťazového plotu[14] prešlo cez starobilý klenutý mostík až kým neskončilo nárazom do neďalekého platanu.[15] Nikto vo vozidle nebol pripútaný bezpečnostným pásom.[16] Bolan bol na mieste mŕtvy. Jonesová skončila so zlomenou rukou a čeľusťou v nemocnici. O Bolanovej smrti sa dozvedela až v deň jeho pohrebu. Bolanov dom, ktorý nebol ani míľu od miesta nehody na predmestí Londýna v East Sheen, bol za veľmi krátku dobu po incidente vyrabovaný.

Na poslednej rozlúčke s Marcom Bolanom sa zúčastnili aj: James Stroud, Les Paul, David Bowie, Tony Visconti, Eric Clapton, Paul Davis a Rod Stewart. Bola na nej kvetinová výzdoba v tvare labute, ktorá symbolizovala jeho prelomový singel „Ride a White Swan“. Pohreb sa konal v severolondýnskom Golders Green Crematorium, na mieste, kde bol neskôr pochovaný aj popol Marca Bolana. Miesto nehody sa stalo posvätným pre jeho fanúšikov, ktorí sa z celého sveta schádzali aby mu pod stromom vzdali poctu. Miesto bolo prezentované aj v roku 2013 v štvordielnej televíznej sérii, ktorú BBC vysielala pod názvom Pagans and Pilgrims: Britain's Holiest Places.[17] V súčasnosti sa tam nachádza Bolanov pamätník, ktorý dostal pomenovanie „Bolan's Rock Shrine“. Vlastní ho a udržiava T. Rex Action Group.

Bolan sa, vďaka strachu z predčasnej smrti, nikdy nepokúšal získať vodičský preukaz. Napriek fóbii sú automobily, či ich komponenty často spomínané v obsahu, či dokonca aj témou jeho textov. Viacero áut aj vlastnil. Bol medi nimi aj Rolls-Royce zo 60. rokov, ktorý mali v deň jeho smrti od jeho manažmentu požičaný členovia kapely Hawkwind.[18][19][20]

Bolana bolo najčastejšie vidno hrať na gitary Gibson Les Paul. Jeho hlavná gitara, Les Paul Standard, bola prelakovaná na svetlooranžovú farbu aby pripomínala gitary značky Gretsch, na aké hrával jeho vzor, Eddie Cochran. Bolan hral aj na čienu gitaru Gibson Flying V s tremolom a koncom 60. rokov hral aj na bielej gitare Fender Stratocaster.

Bolo ho vidno hrať aj na niektorých ďalších vizuálne neobvyklých nástrojoch od malých nezávislých výrobcov medzi inými aj na hliníkovú gitaru Veleno, či gitaru Burns Flyte. Z akustických nástrojov preferoval značky Epiphone a Gibson, hlavne ich modely Gibson Hummingbird a Gibson J-160E. V roku 2011 firma Gibson Guitar Corporation dala v rámci umelcami označených (tzv. „Signature“) sérii na trh špecifikovaný model jeho hlavnej gitary Gibson Les Paul.

Marc Bolan nepatril len medzi hlavné postavy glam rockovej éry, ale on ako osobnosť, či jeho hudobné nahrávky sa stali inšpiráciou pre ďalšie generácie hudobníkov:

• Za svoj gitarový idol ho označil Johnny Marr, ktorý neskôr založil vplyvnú indie rockovú kapelu The Smiths.[21]
• Potom, ako sa dozvedel o Bolanovej smrti, gitarista skupiny The Damned, Captain Sensible, napísal pieseň „Smash It Up (Part 1)“.
• V roku 1979 skupina Siouxsie and the Banshees nahrala ako „B-stranu“ singlu „The Staircase (Mystery)“, coververziu piesne „20th Century Boy“
• V decembri roku 1980 bola pieseň „Telegram Sam“ štvrtým singlom, ktorý vydala gothic rocková skupina Bauhaus
• V roku 1985 bývalý členovia skupiny Duran Duran, v zoskupení Power Station, v ktorom spieval Robert Palmer sa dostali do britského Top 40 a na šieste miesto amerických rebríčkov s ich coververziu nahrávky „Get It On“. Bolo to prvýkrát od jeho smrti, čo sa Bolanova pieseň dostala do rebríčkov. S touto piesňou vystúpila skupina aj na americkej strane koncertu Live Aid.
• V roku 1991 v japonsku debutovala rocková skupina T-Bolan.
• V roku 1993 skupina Guns N' Roses nahrala na album The Spaghetti Incident? pod názvom „Buick Makane“, Bolanovu skladbu „Buick MacKane“
• V roku 1994 mal Billy Idol vo videu pre skladbu „Speed“ na tričku obal albumu The Slider. Bola to jeho pocta za podporu, ktorú dal v začiatkoch Bolan jeho kapele Generation X.
• V roku 2003 Martin Gore z Depeche Mode nahral na „B-stranu“ svojho singlu „Stardust“ coververziu skladby „Life Is Strange“.[22]
• V roku 2006 kapela Def Leppard vydala svoj album coververzií, na ktorého začiatku je nahraná pieseň „20th Century Boy“
• Pieseň „Children of the Revolution“ zahrali na Live 8 Elton John a Pete Doherty.
• Na soundtrack k filmu Moulin Rouge! pieseň „Children of the Revolution“ naspievali Bono a Gavin Friday.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marc Bolan

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marc Bolan na anglickej Wikipédii.