Mud (hudobná skupina)

Skupinu založili: sólový gitarista Rob Davis, spevák Leslie Gray, hráč na bicie, Dave Mount a basgitarista Ray Stiles. Svoj debutový singel, „Flower Power“, ktorý nemal výraznejší úspech nahrali pre firmu CBS v roku 1967.[3][4][5] Ani ich ďalšie single z rokov 1967-68: „Up The Airy Mountain“/„The Latter Days“, „Shangri-La“/„House On The Hill“ a „Jumping Jehosophat“/„Won't Let It Go“ v UK Singles Chart nezabodovali. SKupina vystúpila v programe Basil Brush Show, ktorý odvisielala televízia BBC a absolvovala turné ako sprievodná kapela speváka Jacka Jonesa. Po rokoch bez významných singlov skupina podpísala zmluvu s vydavateľstvom Rak Records, ktoré viedol Mickie Most a v roku 1973 vydala tri nahrávky, ktoré sa dostali do Top 20: „Crazy“ (#12), „Hypnosis“ (#16) a „Dyna-mite“ (#4).[1]

Obdobne ako ich súčasníci, skupina The Sweet, aj Mud mali svoju najúspešnejšiu periódu potom, ako začali nahrávať skladby, ktoré napísala dvojica Chinn a Chapman. Na vrchol britských rebríčkov sa v roku 1974 dostali so singlami „Tiger Feet“, napodobeninou štýlu Elvisa Presleyho „Lonely This Christmas“, či coververziou hitu „Oh, Boy!“, ktorú pred nimi nahral Buddy Holly. Všetky tieto skladby vydali na albume Mud Rock Volume 2. Zo singla „Tiger Feet“ sa predalo len v Spojenom kráľovstve viach ako 500 tisíc a celosvetovo toto číslo dosiahlo milión kópií.[6] V roku 1975 mali v britskej Top 40 sedem singlov a v rebríčku sa ich single držali spolu 45 týždňov. V tom roku to bol rekord medzi všetkými súčasnými hviezdami populárnej hudby. Singel „Oh Boy“ bol jediný, ktorý nsa dostal na prvú priečku a neboli jeho autormi dvojica Chinn a Chapman.[7]

Nahrávka „Lonely This Christmas“ sa stala sviatočnou piesňou britských médií spolu s „Merry Xmas Everybody“ od Slade a „I Wish It Could Be Christmas Everyday“ od kapely „Wizzard“. Po singli „Tiger Feet“ v roku 1974 vydali úspešnú nahrávku „The Cat Crept In“, ktorá sa dostala na druhé miesto rebríčkov.[8] Vyšla im aj nahrávka, „Dum“, ktorá prepadla, no nasledujúci ich singel, „Rocket“, bol šiesty. Na úspech piesni „Lonely This Christmas“ sa Mud pokúsili nadviazať keď na Deň svätého Valentína vydali singel „The Secrets That You Keep“, ktorý vo februári roku 1975 dosiahol druhú priečku rebríčkov. Približne v tomto čase sa skupina rozhodla rozísť s Rak Records. Bolo to potm ako im vyšli nahrávky „Oh, Boy!“ (posledná #1), „Moonshine Sally“ (#10) a „One Night“ (#32).

V polovici roku 1975 sa Mud rozišli s dvojicou Chinn a Chapman a podpísali zmluvu s Private Stock (v kontinentálnej Európe ich licencovala spoločnosť Philips Records). Pre túto spoločnosť nahrali tri úspešné single: „L-L-Lucy“ (#10), balada „Show Me You're A Woman“ (#8) a v roku 1976 sa Mud zúčastnili šialenstva módnej vlny disco potom, ako sa na dvanástu priečku britských rebríčkov dostala ich pieseň „Shake It Down“. Posledné dve nahrávky sa už odchyľovali od vtedy už nemoderného glam rocku. Ich dočasného hráča na klávesy, Andyho Balla, začiatkom roku 1978 nahradil Brian Tatum.[9]

Posledným singlom kapely, ktorý sa dostal do britských hudobných rebríčkov bola coververzia piesne Billa Withersa, „Lean on Me“, ktorá sa v decembri roku 1976 dostala na siedme miesto.[1] Nasledovala ho Grayova sólová nahrávka, „Groovy Kind of Love“ (vydal ju u Warner Bros.), ktorá sa dostala v Spojenom kráľovstve na 32 miesto. V roku sa skupina Mud pre finančné problémy rozišla s Private Stock a podpísala zmluvu s RCA. Ich prvým singlom pre tento label bola folk rocková pieseň „Slow Talking Boy“, ktorú napísal John Kongos.[10] Rob Davis a Vox ju nahrali na dvanásť strunovú mandolínu a a vystúpili s ňou v programe BBC, Top of the Pops.[11] Skladba im však nepriniesla žiadny úspech v rebríčkoch. Nalseujúci singel skupiny Mud, „(Just Try) A Little Tenderness“, bol posledným, ktorý sa objavil v niektorom národnom hudobnom rebríčku: bolo to v Austrálii na 98. mieste.[12] Tri ďalšie single z roku 1978, ktoré boli v podstate coververziami boli pre skupinu prepadákmi a Gray sa rozhodol venovať sólovej kariére. Na krátky čas ho potom v kapele nahradila speváčka Margo Buchananová. Nahrali spolu s ňou pre vydavateľstvo Carrere neúspešný singel a v roku 1979 sa rozpadli.[10]

Po ich rozpade sa Stiles pripojil ku The Hollies, Davis sa stal spoluautorom veľmi úspešných hitov v štýle dance, ktoré napísal pre Kylie Minogue a Spillera so Sophie Ellis Bextor.[1] Hráč na bicie, Mount, sa začal venovať poisťovníctvu. Dňa 2. decembra 2006 Mount zomrel.[13] Posledný spoločný koncert pôvodnej štvorice sa konal na oslave Mountových narodenín dňa 3. marca 1990.

Počas úvodného ceremoniálu letných olympijských hier roku 2012 zaznela aj skrátená verzia skladby „Tiger Feet“.

Súčasní členovia

• Syd Twynham - sólová gitara, spev (1987–súčasnosť)
• Phil Wilson - bicie (1998–súčasnosť)
• Chris Savage - klávesy (2004–súčasnosť)
• Marc Michalski - basová gitara (2005–súčasnosť)

Bývalí členovia

• Rob Davis - sólová gitara (1966-1979)
• Les Gray - spev (1966-1978, 1980-2004; do smrti)
• Dave Mount - bicie (1966-1979; zomrel v roku 2006)
• Ray Stiles - basová gitara (1966-1979)
• Andy Ball - klávesy (1974-1976)
• Margo Buchanan - spev (1978-1979)
• Stuart Amesbury - rytmická gitara (1980-1985)
• Cherie Beck - vokály (1980-1985)
• Dale Fry - basová gitara (1980-1985)
• Rob John - bicie (1980-1983)
• Nick Richie - sólová gitara (1980-1983)
• Tim Fish - sólová gitara (1983-1987)
• Mark Hatwood - bicie (1983-1987)
• Kevin Fairburn - basová gitara (1985-1987)
• John Berry - basová gitara (1987-2005)
• Wole Rother - bicie (1987-1998)