Michal Kumorovitz

Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Trnave vstúpil 30. júla 1928. Zmaturoval v roku 1932 v Kláštore pod Znievom. V štúdiách filozofie pokračoval v rokoch 1932 – 1935 v nemeckom Pullach im Isartal. Ukončil ich licenciátom. V rokoch 1935 – 1937 pôsobil v Ružomberku. V rokoch 1937 – 1941 študoval teológiu najprv v belgickom Leuvene, neskôr vo francúzskom Lyone. Za kňaza bol vysvätený 9. septembra 1940 v Lalouvesc vo Francúzsku. Počas Slovenského štátu v rokoch 1941 – 1945 študoval v Bratislave na Slovenskej univerzite matematiku a fyziku. V roku 1947 obhájil doktorát z matematiky.

Michal Kumorovitz počas štúdií na Slovenskej univerzite v Bratislave pôsobil ako kňaz v kaplnke na internáte Lafranconi. Neskôr vyučoval matematiku na jezuitskom (neskôr poštátnenom) gymnáziu v Bratislave. Od roku 1948 pracoval na Ústave matematiky Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave ako asistent.

Po barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950, počas ktorej štátna komunistická moc zlikvidovala mužské rehole, ho odviezli spolu s ostatnými rehoľníkmi do internačného kláštora Jasov a neskôr do Podolínca. Prepustený bol na základe zlého zdravotného stavu až v roku 1952. Práci v školstve, vede, ako aj povolaniu kňaza sa však už venovať nemohol. Zamestnanie dostal v podniku Tesla v Bratislave. Stal sa uznávaným odborníkom na akustiku. Pôsobil ako člen subkomisie Česko-slovenskej akadémie vied pre elektroakustiku. Podieľal sa na riešení viacerých vedeckých otázok a problémov a okrem iného aj praktickému ozvučovaniu štadiónov.

Po odchode do dôchodku sa venoval prekladateľskej činnosti. Verejne slúžiť omšu mal povolené až v roku 1980, aj to iba v Ústave pre telesne postihnutých v Bratislave. Posledné dni prežil v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji. Dožil sa 96 rokov. Pochovaný je v Ivanke pri Dunaji.