Mestská knižnica v Bratislave

Prvou knižnicou prístupnou verejnosti v Bratislave bola súkromná šľachtická Aponiovská knižnica v novopostavenej budove vedľa Župného domu (dnes už neexistuje), slávnostne otvorili 13. júna 1827. V roku 1868 ju gróf Aponi presťahoval do Oponíc aj preto, že v roku 1867 na základe Justiho iniciatívy bol Aponiho palác odkúpený mestom pre potreby magistrátu.

Aponiovská knižnica pôsobila v prospech rozvoja maďarskej vlasti. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vyvstala extrémna potreba rozvoja maďarčiny, pretože úradným jazykom bola od počiatku latinčina, v rokoch 1784 – 1790 a 1849 – 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 – 1849 a maďarčina len od roku 1860. V rámci vtedajšej maďarizácie nemec Heinrich Justi získal zásluhy aj za založenie mestskej knižnice, ktorá bola oficiálne otvorená až v roku 1900.[3]

V Bratislave už koncom 18. storočia existovala súkromná požičovňa kníh na Hlavnom námestí, ktorú otvoril kníhkupec Jozef Landes.[4] Existovala aj knižnica spolku Občiansky krúžok (Polgári kör), ktorý vznikol v apríli 1848. V roku 1861 túto knižnicu prevzal Národný krúžok (Nemzeti kör) a knižnicu sprístupnil širšej verejnosti. V roku 1871 sa premenovali na Krúžok pokrokových občanov (Haladó kör). V roku 1894 knižnicu od spolku právne aj hospodársky odčlenili a mestské zastupiteľstvo sa v roku 1900 uznieslo, že knižnicu prevezme do svojej správy mesto Bratislava. Aby sa knižnica nerozpadla začala knižničná komisia zložená z bývalých členov spolku a mesta bojovať o štátnu a mestskú finančnú podporu. Hlavný inšpektorát múzeí a knižníc vyslal do Bratislavy svojho zástupcu, aby opodstatnenosť tejto požiadavky preskúmal. Ministerstvo kultu knižnici prisľúbilo finančnú pomoc a následne tak urobilo aj mesto.

V terajšej budove Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici č. 1 od 1. októbra 1900 v troch malých miestnostiach na prízemí tak aj Justiho pričinením sídlila Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy.[4]

• Patrí medzi najstaršie knižnice na Slovensku. 1. októbra 1900 za účasti predstaviteľov bratislavského kultúrneho života, zástupcov Ministerstva kultu, kráľovskej právnickej akadémie, riaditeľa štátnej nemocnice a ďalšieho vtedajšieho bratislavského kultúrneho sveta – knižnicu slávnostne otvoril mešťanosta Tivadar Brolly. Knižnica niesla názov A Pozsony szabad király Városi Közkönyvtár – Mestská knižnica slobodného kráľovského mesta Bratislavy. V roku 1900 bola mestská verejná knižnica zriadená len v Prahe (1891), nie však v Budapešti ani vo Viedni.
• V roku 1923 bola zriadená prvá mestská verejná čitáreň s kapacitou 100 miest na prízemí Primaciálneho paláca.
• 28. októbra 1945 vzniklo prvé samostatné oddelenie pre deti a mládež do 14 rokov na Slovensku. Bolo umiestnené na prízemí Starej radnice.
• V roku 1964 knižnica otvorila prvé špecializované pracovisko hudobnej literatúry na Slovensku.
• 8. mája 1991 začalo svoju činnosť Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých za účasti Lady Diany, princeznej z Walesu. Zameraním vynikalo minimálne v oblasti práce verejných knižníc na Slovensku.

1904 – knižnica sa presťahovala do Primaciálneho paláca. Úradné miestnosti boli v zadnom trakte na prvom poschodí, sklad kníh v troch miestnostiach v mezaníne.

1914 – po založení kráľovskej (maďarskej) Alžbetínskej univerzity vznikla aj jej univerzitná knižnica. Z mestskej knižnice, ktorej fondy sa medzitým rozrástli na 28 887 zväzkov, sa na základe rozhodnutia ministra kultu mala ich veľká časť presunúť do novovznikajúcej knižnice v univerzite spolu s riaditeľom Emilom Kumlikom. Mestský archivár Ján Nepomuk Batka mal spolu s ďalšími členmi mestskej rady výhrady proti takémuto rozhodnutiu. Nechcel dopustiť, aby sa jeho zbierky, ktoré daroval mestskej knižnici, presúvali. Batkov dar s niektorými ďalšími zväzkami teda ponechali mestu a zvyšok – asi 23 715 zväzkov previedli do univerzitnej knižnice. 28. júla 1914 však vypukla 1. svetová vojna a tak Mestská knižnica so zostatkom kníh len živorila.