Martin Dziuban

Narodil sa v poľskom Sanoku v roku 1892. Po skončení medicíny pracoval do roku 1920 ako prosektor (= patológ) v nemocnici v Košiciach a v Mukačeve. V rokoch 1925 – 1939 pracoval ako vedúci Bakteriologicko-diagnostickej stanice v Užhorode a v Chuste – v bývalej Podkarpatskej Rusi. Už od roku 1924 sa zaoberal systematickým vyšetrovaním infekčných chorôb laboratórnymi metódami. V roku 1939 prichádza z Užhorodu do Bratislavy, kde až do roku 1945 pôsobil v protimalarickom oddelení Ligy proti tuberkulóze. Od roku 1945 do roku 1969 pracoval vo Výskumnom ústave epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave. Zaoberal sa hlavne problematikou škvrnivky, malárie, otázkami helmintóz a protozoálnych nákaz. Zomrel v roku 1970 v Bratislave.

Entomológii sa Dr. Martin Dziuban nevenoval v klasickom slova zmysle, ale iba okrajovo, v rámci svojej lekárskej praxe – parazitológie, ktorá s entomológiou mnohokrát úzko súvisí, lebo odborník – parazitológ potrebuje ovládať pri svojej praxi i mnoho entomologických vedomostí. Počas svojho pôsobenia pracoval ako vedúci „Ústrednej malarickej stanice v Bratislave“, ktorá riadila i „Oblastné malarické stanice“ v Košiciach, Veľkých Kapušanoch, Kráľovskom Chlmci a Komárne. Počas svojich výskumov zistil nezrovnalosti s klinickými závermi praktických lekárov u niektorých pacientov z postihnutých oblasti. Výsledky laboratórnych nálezov nekorešpondovali s diagnózami, ktoré boli stanovené ako napr.: typhus, parathypus, prípadne dyzentéria. U týchto prípadov začal vyšetrovať i krvné nátery a „tlsté kvapky krvi“ a zistil nález plazmódií – pôvodcov ochorenia na maláriu. Išlo o trojdňovú a tropickú maláriu (malaria tertiana a malaria tropica). MUDr. Dziuban už v 20-tych rokoch minulého storočia skúmal výskyt malárie na území Podkarpatskej Rusi. Tieto svoje závery publikoval v svojej práci z roku 1928 (pozri priložená bibliografia). Poukázal tu aj na vplyv I. svetovej vojny na šírenie nákazy a upozornil aj na vtedajšie hospodárske a sociálne pomery na sledovanom území. O existencii malárie, ako nákazy sa až do publikovania Dziubanových prác nič nevedelo. Obyvateľstvo v postihnutých oblastiach však oddávna užívalo chinínové prášky ako skoro „ľudový prostriedok“ proti všetkým chorobám. Vzhľadom na túto liečbu, ako i na imunitu obyvateľstva, malária prebiehala nepravidelne a zvádzala k diagnózam iných infekčných chorôb. Problém malárie bol podľa jeho výsledkov najnaliehavejší na východnom Slovensku. Malária sa tu vyskytovala hlavne v týchto vtedajších okresoch: Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Sobrance, Michalovce, Trebišov, Humenné, Vranov nad Topľou a Košice. Na základe výsledkov úradných vyhlásení a výsledkov vyšetrení Dziuban odhadoval, že malária postihuje 10 – 30 % ľudí v uvedených oblastiach. V bývalom okrese Kráľovský Chlmec pokladal polovicu obyvateľstva za postihnutú maláriou a odhadoval, že ročne sa vyskytuje 10 000 – 15 000 prípadov. Počas rokov II. svetovej vojny boli i niektoré epidémie malárie. Malaria tropica postihla nemecké jednotky, ktoré boli na východnom Slovensku v obci Kaluža. V roku 1942 vypukla epidémia malárie v Dubnici nad Váhom kde sa zistilo, že prameňom nákazy boli robotníci, ktorí prišli za prácou do strojárni z východného Slovenska. V rámci komplexného výskumu malárie sa zaoberal i výskumom druhov komárov z rodu Anopheles, ktoré prenášajú maláriu.

• Dziuban, M.: 1928. Příspěvek k problému malárie na Podkarpatské Rusi. Bratislav. lek. listy, 8: p. 397 – 407, 461 – 470.
• Dziuban, M.: 1934. Malária.
• Dziuban, M.: 1941. Ako sme zistili tropickú maláriu na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Bratislav. lek. listy, 21, príl. 2: p. 17 – 20.
• Dziuban, M.: 1949. Ako sa vyvíjal problém malárie na Slovensku. Bratislav. lek. listy, 29: p. 741 – 748.
• Dziuban, M.: 1949. Problém malárie na Slovensku za Čsl. republiky. Bratislav. lek. listy, 29: p. 836 – 848.
• Dziuban, M.: 1962. Malária na východnom Slovensku. In: Sedlák, I. (ed.): Niektore prírodno-ohniskove nakazy na východnom Slovensku. Sborník krajovej patológie vychodneho Slovenska 1 (1961), Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice: p. 91 – 118.

• Karolček, J.: 1962. K sedemdesiatinam MUDr. Martina Dziubana. Čs. epidemiologie, 11, p. 337 – 339 + portrét.
• Čatár, G.: 1962. MUDr. Martin Dziuban sedemdesiatnikom. Bratislav. lek. listy, 42 (2): p. 191.
• Karolček, J.: 1971. Za MUDr. Martinom Dziubanom, Ph.D. – k prvému výročiu jeho úmrtia. Čs. epidemiologie, 20, p. 323.
• Čatár, G.: 1971. In memoriam Martin Dziuban. Folia parasitologica, 18, p. 314.
• Okáli, I.; Labuda, M.: 1988. Dejiny výskumu malárie na Slovensku. In: Entomologické problémy, 18, Bratislava, p. 233 – 251.
• Okáli, I.; Országh, I.; Matoušek, B. & Hrabovec, I. 1996. Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. Stimul, Bratislava: 1 – 137, p. 32.
• Valent, M.; 1998. MUDr. Martin Dziuban, DHP - významný lekár priekopník parazitológie. 105. výročie narodenia. Bratislavské lekárske listy, 99(5): 275. ISSN 0006-9248.
• Koleška, Z.: 1998. Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijící) II. Dodatky, doplňky a opravy biografických hesel "Seznam biografií čs. entomologů (entomologové nežijící) I" ve zvazcích 1 – 15 z let 1979 – 1995. In: Klapalekiana, 34 (supplementum) 1 – 238: (Dziuban Martin MUDr., p. 61 – 62).
• Okáli, I.: 2000. Malária na Slovensku. In: Hmyz, 2/2000, Bratislava, p. 47.
• Groll, E. K. [ed.]: 2006. Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e. V.: „Dziuban Martin“: (internet).