Martin Dubéci

Od mája 2012 do septembra 2013 pôsobil ako poradca podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej (OĽaNO).[2]

V októbri 2013 sa stal asistentom vtedajšieho poslanca slovenského parlamentu Radoslava Procházku. Ako poslanecký asistent mal zazmluvnenú mesačnú odmenu vo výške 2 000 eur.[3]

Od júla 2013 do mája 2014 pôsobil ako vedúci Procházkovej prezidentskej kampane.[4] V tejto funkcii zodpovedal za komunikáciu týkajúcu sa transparentnosti kampane. Keď Radoslav Procházka poskytol denníku SME zoznam darcov, v ktorom chýbal dar vo výške 10 000 eur od Andreja Zmečeka, Dubéci vysvetľoval nesúlad medzi poskytnutým a oficiálnym zoznamom darcov tým, že 10 000 eur "tvorili drobné náklady napríklad na dopravu či pohostenie". Na ďalšie otázky, prečo Zmečeka nepriznali ako darcu už skôr, neodpovedal.[5] Radoslav Procházka sa 3. júna 2014 vyjadril, že o "peniazoch, ktoré išli na prezidentskú kampaň, ale nie cez transparentný účet, vedeli do pondelka len moji spolupracovníci", medzi ktorými bol aj Martin Dubéci.[6]

V júni 2014 sa stal členom strany Sieť, ktorú založil po neúspešnej kandidatúre v prezidentských voľbách Radoslav Procházka.[7] Keď sa Radoslav Procházka v júli 2014 vzdal mandátu poslanca, Martin Dubéci sa stal poslaneckým asistentom ďalšieho člena strany Sieť, poslanca Miroslava Beblavého.[8]

Pôsobenie v strane Sieť bolo sprevádzané konfliktom vo voľbách do orgánov územnej samosprávy na jeseň 2014. Pôvodnou kandidátkou strany Sieť do funkcie primátora hlavného mesta Bratislava bola Tatiana Kratochvílová. Strana jej kandidatúru stiahla 28. októbra 2014, podľa syna Tatiany Kratochvílovej sa tak stalo bez jej vedomia. Radoslav Procházka sa v tom čase vyjadril: "V pondelok dopoludnia sme sa v trojici aj s Martinom Dubécim stretli a preberali sme skôr technické veci, ktoré s tým súvisia: či vzdanie sa alebo stiahnutie, či ešte nejaká účasť na diskusiách, čo kto povie a tak podobne." Martin Dubéci sa nevyjadril, či k stiahnutiu kandidatúry Tatiany Kratochvílovej došlo s jej súhlasom.[9] Vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v roku 2014 bol nominantom strany Sieť v Ústrednej volebnej komisii.[10]

V septembri 2015 svoje pôsobenie v strane Sieť ukončil, čo odôvodnil prístupom strany k riešeniu migračnej krízy.[11] Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 kandidoval na kandidátnej listine Most-Híd ako nestranník pod číslom 33.[12] Ostro sa vyhradil voči dezinformáciám,[13] ktoré šírilo mnoho politikov pred vtedajšími voľbami v čase migračnej krízy. Inicioval kvôli tomu aj Výzvu k ľudskosti, pod ktorú sa podpísalo mnoho známych osobností,[14] ale aj verejnosť. V decembri 2015[15] dostal za vytvorenie priestoru pre všetkých, ktorí cítili potrebu vyjadriť solidaritu s ľuďmi na úteku pred vojnou a hladom spolu s ďalšími predstaviteľmi cenu od vtedajšej ombudsmanky Jany Dubovcovej.

Pred voľbami poskytol rozhovor denníku Új Szó, v ktorom povedal, že schválenie tzv. protiteroristickej novely Ústavy Slovenskej republiky poslancami Smeru-SD a Mostu-Híd počas migračnej krízy "nie je koniec sveta, ani znakom kolaborácie". Na otázku, že Most-Híd patrí k stranám s najväčšou šancou spolupracovať so Smerom-SD odpovedal v decembri 2015, že sa tak podľa neho nestane.[16] Vo voľbách získal na kandidátnej listine Mostu-Híd 4 996 preferečných hlasov (2,94 % zo všetkých hlasov strany Most-Híd) a poslancom Národnej rady Slovenskej republiky sa nestal. V celkovom poradí strany obsadil 33. miesto.[17]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 10. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[18] Vo voľbách získal 4 138 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 24. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu opätovne nedostal.[19]