Marie Pujmanová
Marie Pujmanová, rodená Hennerová (* 8. jún 1893, Praha – † 19. máj 1958, Praha) bola česká spisovateľka a novinárka. Bol jej udelený titul národná umelkyňa.
| Marie Pujmanová | |||
| česká spisovateľka a novinárka | |||
 | |||
| Rod. meno | Hennerová | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 8. jún 1893 Praha, Česko | ||
| Úmrtie | 19. máj 1958 (64 rokov) Praha, Česko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Jej otec Kamil Henner bol univerzitným profesorom cirkevného práva na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. Pujmanová sa neskôr myšlienkovo rozišla s triedou, z ktorej pochádzala, a venovala sa robotníckej problematike. Niekoľkokrát navštívila Sovietsky zväz a tieto cesty veľmi ovplyvnili jej myslenie. Od roku 1912 žila v Českých Budějoviciach a vzala si syna tunajšieho zámožného advokáta a politika V. Zátku. Manželstvo však nebolo šťastné a po jej nervovom ochorení skončilo rozvodom. Druhýkrát sa vydala za Ferdinanda Pujmana. V roku 1932 podporovala štrajk baníkov v Moste.
Prispievala do Rudého práva (kde sa snažila pôsobiť na deti), Literárních novin, Lidových novin, Tribuny, Českého slova, Přítomnosti atď.
V 50. rokoch sa stala jednou z hlavných propagátoriek politických procesov. Napr. žiadala maximálne tresty pre "zradcov". Zároveň urobila maximum pre to, aby z väzenia dostala svojho syna Petra, ktorý chcel so skupinou ľudí utiecť cez hranice.
Dielo
Začiatky jej tvorby sú ovplyvnené impresionizmom, neskoršia tvorba je už úplne pod vplyvom socialistických myšlienok. Jej tvorbu ovplyvnil František Xaver Šalda a Růžena Svobodová. Neskôr na ňu veľmi zapôsobil Julius Fučík.
Jej diela sú presvedčivejšie ako diela Marie Majerovej, bojovala v nich proti nezamestnanosti a fašizmu.
- Pod křídly – (1917) zachytáva detstvo citovo prudkej Irenky, autobiografické prvky
- Povídky z městského sadu – (1920) reakcie na prvú svetovú vojnu
- Pacientka doktora Hegla – (1931) príbeh o meštianskom dievčati Karle, ktorá sa zamiluje do ženatého doktora a stane sa jeho milenkou, musí sa vyrovnať s opovrhnutím zo strany svojej vlastnej spoločenskej triedy, vymaniť sa z jej pút a prejsť dezilúziou lásky, aby dozrela v samostatnú vyrovnanú ženu a stala sa spokojnou slobodnou matkou
- Předtucha – (1942) novela zaoberajúca sa problémom dospievajúcich detí, príbeh o úzkosti o životy blízkych
- Svítání – (1949) zachytáva tu meniaci sa život mládeže, ide o súbor poviedok, ktoré sú rozdelené do troch častí:
- Za časů císaře pána – život detí v Rakúsku-Uhorsku
- Čerti s ním šijí – z obdobia prvej republiky
- Včera a dnes – po roku 1945
- Sestra Alena – (1958) krátka poviedka o mladej zdravotnej sestre, ktorá sa zamiluje do pacienta po nefrektómii, aj napriek jeho zlému zdravotnému stavu si ho vezme, končí tragicky
- Modré Vánoce – (1958)
Románová trilógia
- Lidé na křižovatce – (1937) román z prostredia veľkého závodu (továrnik Kazmar – Tomáš Baťa), tu na osudoch ľudí sleduje zmeny politického myslenia 20. rokov 20. storočia. Používa tu vnútorný monológ. Z celej trilógie najkvalitnejšie dielo
- Hra s ohněm – (1948), politický román rozpráva o osude G. Dimitrova (obvineného zo zapálenia ríšskeho snemu) Dostupné online.
- Život proti smrti – (1952), dokončuje osudy hlavných postáv na konci vojny
Poézia
Jej poézia je veľmi politická a trpí všetkými problémami poézie 50. rokov 20. storočia.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Pujmanová na českej Wikipédii.