Marek Brezovský
Marek Brezovský (* 15. apríl 1974, Bratislava – † 22. jún 1994, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár. Patril medzi najpozoruhodnejšie talenty na domácej hudobnej scéne 80. a 90. rokov. Zomrel ako dvadsaťročný na predávkovanie sa heroínom z vlastnej vôle.[1] Jeho otcom je hudobný skladateľ Ali Brezovský, matkou textárka Vlasta Brezovská, sestrou speváčka, textárka a prekladateľka Mirka Brezovská.
Marek Brezovský | |
---|---|
Marek Brezovský v roku 1991 | |
Základné informácie | |
Popis umelca | hudobný skladateľ, spevák, klavirista a textár |
Narodenie | 15. apríl 1974 Bratislava, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 22. jún 1994 (20 rokov) Bratislava, Slovensko |
Pôsobenie | Kamaráti, Súbor súčasnej hudby, Art M Trio, Avanavany, New Romantic Band |
Žáner | artrock, progresívny rock, punkrock, poprock, súčasná klasická hudba, scénická hudba |
Hrá na nástroje | klavír, syntetizátor |
Roky pôsob. | 1986 – 1994 |
Vydavateľstvá | Monitor, Art Music, Slovenský rozhlas, Viva Musica! Agency, Hudobný fond, Sound Studio Excellent, Projekt Hrana, Too_LUCKY*BASS_tardZ, Beetle Production |
Súvisiace články |
Ali Brezovský, Vlasta Brezovská, Mirka Brezovská, Oskar Rózsa |
Vplyv | Marián Varga, Dežo Ursiny, Psí vojáci, Grateful Dead, Lou Reed, Frank Zappa, Emerson, Lake & Palmer, Béla Bartók, Dmitrij Šostakovič, Modest Musorgskij, Ilja Zeljenka, Vladimír Godár |
Webstránka | projekthrana.sk |
Za svojho života Brezovský nevydal žiadny samostatný album, jeho hudba sa začala šíriť medzi poslucháčmi až po jeho smrti najmä zásluhou jeho otca Aliho, ako aj blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu.
Štúdium
Marek Brezovský začal v šiestich rokoch študovať hru na klavír u Viery Kardošovej na ľudovej škole umenia v Bratislave. V rokoch 1988 – 1992 bol poslucháčom Konzervatória, kde študoval kompozíciu u Stanislava Hochela, neskôr u Petra Martinčeka. Od roku 1993 študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde pokračoval v štúdiu kompozície u Vladimíra Bokesa.
Tvorba
Prvým hudobným zoskupením, v ktorom Brezovský účinkoval, bola detská skupina Kamaráti. Počas štúdia na Konzervatóriu založil Súbor súčasnej hudby, v ktorom pôsobil ako klavirista a komponoval preň klasické hudobné diela. Založil tiež progrockovú skupinu Art M Trio. V tomto období vznikli mnohé piesne a diela, ktoré sú sčasti zachytené na posmrtne vydaných albumoch Hrana (1999) a Komorná hudba (2004). Ďalšou hudobnou formáciou, v ktorej pôsobil, bola punkrocková skupina Avanavany. Poslednými kapelami, s ktorými Brezovský hrával, boli New Romantic Band a bezmenné zoskupenie pod vedením Romana Andora.
Brezovský napísal piesne pre film Slovenskej televízie Muzikál (1993) v réžii Zora Laurinca.[2] Jedna z jeho posledných spoluprác bola s bratislavským divadlom GUnaGU, pre ktoré zložil a nahral hudbu do predstavenia Pressburger Blut (1994).[3] V roku 2000 vznikla z Brezovského archívnych materiálov scénická hudba k divadelnej inscenácii Antona Pavloviča Čechova Čajka, ktorá mala premiéru v nitrianskom Divadle Andreja Bagara.
Jeho najbližším spolupracovníkom bol generačne spriaznený priateľ a hudobník Oskar Rózsa, ktorý neskôr produkoval album Hrana obsahujúci výber z Brezovského artrockovej tvorby, a koncertný album Hrana: Live 2012. Brezovského skladbu „Venované nešťastiu“ v júni 1999 zaradil Rózsa aj do programu svojho vysokoškolského absolventského koncertu s filharmóniou, ktorú dirigoval.[1]
Pozostalosť a odkaz
Brezovského hudobná pozostalosť podľa slov jeho otca obsahuje dielo v rozsahu 16 CD, na ktorých je zachytená jeho artrocková tvorba pre amatérsku skupinu zo skúšok. Sú tu tiež koncertné nahrávky i jeho hudobné nápady a improvizácie tak, ako si ich zaznamenal na magnetofónovú pásku. Rózsa v roku 1999 uviedol, že materiálu je na desať platní, päť symfónií a šesť muzikálov.[1]
Prierez jeho kompozícií v oblasti populárnej hudby je zachytený na neoficiálnom štúdiovom dvojalbume Chcem byť sám (1994), ktorý krátko po Markovej smrti zostavil pre najbližších jeho otec Ali Brezovský.[4]
Okrem skladieb na vydaných albumoch a zrealizovaných scénických projektoch je známych jeho niekoľko ďalších piesní: „Myška Iveta“, „Kamarát“, „Diaľky sú blízko“, „Rock 'n' Roll“, „Tak sa stále pýtam“, „Trocha radosti“, „Hľadáme“, „Chýbam“ či „Rieka“. Brezovský ako člen detského zboru spieva i v znelke náučného televízneho pásma pre deti a mládež S batohom cez hory (1983), ktorej autorom je jeho otec Ali.
Pamiatke Marka Brezovského je venovaná skladba „Neni toho vela“ (sic) v buklete albumu Whisky (1999) od speváka Whiskyho. Spevák Richard Müller mu v buklete svojho albumu 33 (1994) venoval pieseň „Otčenáš“. Zmienku o Brezovskom možno nájsť i v texte ku skladbe „Smrť“ na albume Štvorka (2014) od skupiny Slobodná Európa.[5] V marci 2014 mal premiéru dokumentárny film Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom, ktorý nakrútil režisér Patrik Lančarič.
Oskar Rózsa od roku 2010 pravidelne prezentuje Brezovského pesničkovú tvorbu prostredníctvom koncertov pod hlavičkou projektu HRANA. Jeho komornú a orchestrálnu hudbu sprístupňuje publiku na vystúpeniach s názvom Venované nešťastiu. V Banskej Štiavnici organizuje trojdňový minifestival Vietor zahŕňajúci obe uvedené zložky, ako aj premietanie zmieneného biografického diela. Rózsa zároveň kontinuálne pripravuje na vydanie ďalší hudobný materiál z archívu zosnulého skladateľa.
Diskografia
LP
Štúdiové:
- Hrana (1999) – s Oskarom Rózsom / ako projekt HRANA
- Komorná hudba (2004) – obsahuje aj koncertné skladby
Koncertné:
- Venované... Koncert z tvorby Marka Brezovského (1995) – neoficiálny album
- Hrana: Live 2012 (2012) – ako projekt HRANA
Kompilačné:
- Chcem byť sám (1994) – neoficiálny album
- Art Rock Orchestral Music (2002) – s Oskarom Rózsom, promo album
Iné skladby
- „Robertko“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
- „Chcem zmiznúť z tohto mesta“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
- „Privyká“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
- „Avanavany“, rozliční interpreti: LP Rebelie III: Neopunk (1992) – so skupinou Avanavany
Spolupráca
- „Ráno (1. 2. 91)“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
- „Růže z Texasu“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
- „The End“, Slobodná Európa: LP Pakáreň (1991)
- „Unavený a zničený“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)
- „Deti & heroín“, Slobodná Európa: LP Unavení a zničení (1994)
Divadlo a televízia
- Muzikál (1993) – hudobný film
- Pressburger Blut (1994) – divadelná hra
- Čajka (2000) – divadelná hra
Diela o Markovi Brezovskom
- Hrana Tour 2011: Pocta Markovi Brezovskému (2012), záznam koncertu, réžia: Patrik Lančarič
- Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom (2014), dokumentárny film, réžia: Patrik Lančarič*
- Hrana: Rockument (2015), hudobný film, réžia: Patrik Lančarič
- Hrana: Trilógia (2016), 3-DVD s vyššie uvedenými troma titulmi
(*) Vrátane krátkeho animovaného filmu Tam, kde vládne slnko (2014), réžia: Patrik Pašš ml.
Ocenenia
Rok | Dielo | Cena | Kategória | Poznámka |
---|---|---|---|---|
In memoriam | ||||
2000 | A. P. Čechov: Čajka – inscenácia DAB, Nitra | Dosky | Najlepšia scénická hudba | [6] |
2016 | Hrana: 4 filmy o Markovi Brezovskom | Slnko v sieti | Najlepšia filmová hudba | [7] |
2019 | Celoživotná tvorba autora | Zápis do Zlatej knihy SOZA | Rozvoj slovenskej hudobnej kultúry | [8] |
Referencie
- HLADÍK, Dalibor: Oskar Rózsa odrazil hranu, ktorá zazvonila Markovi Brezovskému. Sme, 15. 5. 1999, príloha Kultúra, s. 10.
- Csfd.cz: Muzikál, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online
- Gunagu.sk: Katalóg predstavení – Pressburger Blut, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online
- MARFLÁK, Patrik: Oskar Rózsa: Na vystúpenie s Hranou som hľadal odvahu celé roky (rozhovor). Hudba.sk, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online
- Slobodnaeuropa.sk: Texty – Štvorka, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online
- Cenydosky.sk: Víťazi a nominovaní za rok 2000, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online
- Slnkovsieti.sk: Držitelia národnej filmovej ceny Slnko v sieti 2016, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online
- Soza.sk: Ceny SOZA za rok 2018 už majú svojich držiteľov, [cit. 2019-10-06]. Dostupné online