Manul

Prvýkrát opísaný bol manul Petrom Simonom Pallasom v roku 1776 pod názvom Felis manul.[6] Po svojom objaviteľovi manul získal aj svoje meno v angličtine Pallas's cat,[8] teda v preklade do slovenčiny mačka Pallasova.

• Baškirčina - jalami[8]
• Bucharčina - malem[8]
• Kazaština - malin, sabanči[8]
• Kirgiština - madail[8]
• Ladakčina (India) - Ribilik.[4][8]
• Mongolčina - malin[8]
• Ruština - манул (manul)[8]
• Ujgurčina - molun[8]
• Uzbečtina - malin, dala mušugi[8]

Manul je rozšírený vo veľkej časti Strednej Ázie od horských oblastí v okolí Kaspického mora a časť Sibíre v okolí Bajkalského jazera, cez Pakistan, Afganistan, Mongolsko a Tibet až po Čínu. Rozšírenie siaha až do južnej časti Ázie a to do Indie.[3][2] Na území Indie sa vyskytuje len v oblasti Ladaku na území indického štátu Džammú a Kašmír.[3][2][4]

• Štáty s potvrdeným výskytom: Afganistan, Azerbajdžan, Bhután, Čína, India, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Nepál, Pakistan a Rusko (republiky Altajsko, Buriatsko, Tuviansko a Zabajkalský kraj)[7]

• Štáty s neistým výskytom: Krasnojarský kraj v Rusku, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan[7]

• Štáty kde manul už pravdepodobne vyhynul: Arménsko a niektoré oblasti Číny[7]

• Dĺžka tela: 45 - 60 cm[3][2][4][8]
• Dĺžka chvostu: 20 - 30 cm[3][4][8]
• Výška v kohútiku: 25 - 30 cm
• Hmotnosť: 2 - 4,5 kg[4][5][8]
• Dĺžka života: približne 8 - 10 rokov[8]

Jedná sa o malú mačku, ktorá sa dá veľkostne zrovnať s mačkou domácou.[2]

Manul sa vyznačuje pomerne širokou hlavou s nízko posadenými ušami.[3][2][4][5][8] Uši sú malé a sú od seba z dôvodu nízkeho posadenia pomerne dosť vzdialené.[3][5][8] Oči sú posadené pomerne vysoko.[4] Chvost je cylindricý a pomerne hrubý.[3][2][4][8] Telesná stavba je pomerne robustná.[8] Srsť je dlhá, hustá a mäkká.[3][2][4][5][8] Na chvoste a spodných častiach tela býva až dvakrát dlhšia než na bokoch a chrbte.[5][8]

Hlava je väčšinou sivá.[4][8] Sfarbenie tela sa pohybuje od sivo-striebornej farby až po žltkastú,[3][4][5][8] pričom hrudné a brušné partie bývajú skôr hnedé.[3][8] Na bokoch sa objavujú čierne pásy.[3][8] Vrchná časť hlavy je posiata čiernymi škvrnami,[3][4][5][8] na lícach sa objavujú čierne pásiky.[3][4][5][8] Na pomerne krátkych končatinách sa tiež objavujú náznaky tmavších pásov.[3][4][5][8] Na chvoste sa nachádza 4 - 6 čiernych pásov a[3][4][5][8] koniec chvosta je čierny.[3][4][5][8]

Zvukový prejav manula je podobný štekaniu.[5]

Obľubuje skalnatý terén a prostredie horských alpínskych lúk[3][2][4][5][7][8] v pomerne veľkej nadmorskej výške, ktorá sa pohybuje obvykle medzi 2500 - 4800 metrami nad morom.[4][8] Okrem toho sa vyskytuje aj v chladných púštnych a stepných podmienkach náhorných plošín.[8]

Aj keď žije vo vysokej nadmorskej výške vyhýba sa najvyšším častiam hôr, kde sa nachádza silná snehová pokrývka.[4]

Žije samotárskym spôsobom života.[5] Napriek malej veľkosti teritórium samcov môže mať v niektorých miestach výskytu rozlohu aj viac než 100 km2.[8]

Je aktívny počas celého dňa, ale k najvyššej aktivite dochádza počas úsvitu a súmraku.[5]

Odpočíva väčšinou v jaskyniach, alebo využíva nory vyhĺbené inými zvieratami.[4][5]

K páreniu prichádza v zimných mesiacoch.[4][8]

Mačatá sa rodia po 66 - 75 dňoch obvykle v priebehu apríla - mája.[4][5][8] Rodí sa ich rôzny počet od jedného až po osem a pri narodení vážia približne 80 gramov.[5] Obvyklý počet mláďat je však 2 - 6.[8]

Loví rôzne menšie živočíchy.[2][5] Patria k nim napríklad líšky, svište a rôzne iné druhy hlodavcov, ale aj rôzne druhy vtákov.[2][5] Kŕmi sa aj hmyzom a nepohrdne ani zdochlinou.[8] Bol zaznamenaný prípad, kedy manul ulovil aj jahňa ovce argali.[8]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k takmer ohrozeným taxónom.[6][7][8]

V rámci CITES klasifikácie je manul zaradený do CITES APPENDIX: II.[4][8]

K najväčším hrozbám patrí nelegálny lov za účelom získania kožušín.[5][8] Populácia sa považuje za klesajúcu.[5][7][8]

Predpokladá sa, že sa na planéte vyskytuje okolo 15 000 jedincov.[7] Tento počet je však len odhadovaný, keďže údaje o počte z väčšiny krajín, kde sa manul vyskytuje nie sú známe.[8] Presnejšie počty sú známe z Ruska, kde sú v rámci jednotlivých administratívnych jednotiek nasledovné:[8]

• Tuviansko: 2000 - 2200 jedincov[8]
• Zabajkalský kraj: 2100 - 3000 jedincov[8]
• Altajsko: 450 - 550 jedincov[8]
• Buriatsko: 250 - 350 jedincov[8]

Predpokladá sa, že najviac jedincov žije na území Mongolska.[8] V Aganistane a Pakistane sa populácia pravdepodobne znižuje.[8] V indickom Ladaku sú vzácne.[8]

Pri náhodnom stretnutí s človekom neprejavuje manul strach a býva aj agresívny.[4]

Pár zvierat chová Zoologická záhrada v Košiciach. V minulosti ho chovala aj bojnická zoo, kde sa v roku 2000 podaril vôbec prvý odchov v podmienkach českých a slovenských zoo.

V rámci druhu sú rozlišované tri poddruhy.[6]:

• Otocolobus manul ferrugineus (Ognev, 1928)[6] - vyskytuje sa v južnom Kazachstane, v Iráne a v Pakistane.[3][6] V minulosti bolo jeho vedecké meno udávané aj ako Felis manul ferruginea.[6]
• Otocolobus manul manul (Pallas, 1776)[6][8] - nominátny poddruh.[6][8] Vyskytuje sa v Rusku v okolí Bajkalského jazera a ďalej sa jeho rozšírenie tiahne ďalej cez Mongolsko až do provincie Kan-su v Číne.[6][8]
• Otocolobus manul nigripectus (Hodgson, 1842)[6][8] - rozšírený od Kašmíru v Indii cez Nepál a Tibet až po čínsku provinciu S’-čchuan.[3][6][8] V minulosti bolo jeho vedecké meno udávané aj ako Felis manul nigripecta.[6]

Je však možné, že poddruhy budú v budúcnosti vyhlásené za neplatné a budú všetky zlúčené v rámci nominátneho poddruhu.[8]

• 
  Nákres lebky manula
• 
  Detail hlavy
• 
  Manul na azerbajdžanskej známke

1. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 69.
2. ALFRED, J R.B., DAS , A.K., SANYAL, A.K.. Animals of India: Mammals. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 240 s. ISBN: 88710940. S. 103. (anglicky)
3. TIKADER, B. K.. Threatened Animals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 1983. 308 s. S. 67. (anglicky)
4. ALFRED, J R.B., RAMAKRISHNA, PRADHAN, M.S.. Validation of Threatened Mammals of India. Kalkata: Zoological Survey of India. 2006. 570 s. ISBN: 8181710851. S. 288 - 290. (anglicky)
5. STUART, C., STUART, T.. Mammals of North Africa and the Middle East. Londýn: Bloomsbury Publishing Plc. 2016. 128 s. ISBN: 9781472932419. S. 56. (anglicky)
6. biolib.cz
7. iucnredlist.org
8. catsg.org

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manul
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Manul